Hrad Modrý Kameň

Blue Stone Castle

Hrad Modrý Kameň (staršie názvy: 1290 – Keykkw, 1446 – Kekkew, maď. Kékkö, nem. Blauenstein) sa nachádza na skale pri úpätí Kalvárie, odkiaľ začína Krupinská planina.

Hrad Modrý Kameň stojí na brale na úpätí Kalvárskeho vrchu, ktorým začína Krupinská planina. V ústnom podaní sa zachovalo, že pomenovanie dostal podľa farby stavebného kameňa, či brala, na ktorom bol postavený. Je to vzácny pamiatkový areál – zrúcanina horného hradu stavebne spojená s kaštieľom v priľahlom predhradí na skalnatom výbežku (asi 350 m nad morom). Rovnomenné mestečko pod ním obklopujú gaštanové háje, roztrúsené po okolitých vŕškoch, ktoré tu podľa legendy vysadili Turci. Pre mesto neoddeliteľne spojené s hradom sa dlhodobo udržal názov „Hrad“ a jeho obyvateľov v okolí nazývali Hradčania“.

Vznik hradu možno na základe písomných prameňov doložiť pred rokom 1285. Vtedy sa hrad uvádza prvýkrát, i keď tradícia zachytená na tunajšej pamätnej tabuli uvádza vznik hradu už pred vpádom Tatárov. Uhorskému kráľovstvu, susediacemu na východe s mohutnou ríšou Tatárov, stále hrozil opakovaný vpád. Toto nebezpečenstvo si vynútilo najmä výstavbu kamenných hradov, ktoré ako hrad Fiľakovo v novohradskom Poiplí, dokázali odolať útočníkom. Staršia maďarská historiografia, uvádzala v severozápadnej časti horného Novohradu existenciu hradu Modrý Kameň a hrádku pri Horných Strhároch, z predtatárskeho obdobia (1241). Lokalita neskoršieho hradu Modrý Kameň ležala na území staršieho novohradského sídla Stregat/ Strugar (Dolné) Strháre. V juhozápadnom cípe pri hranici s dedinou Azlar/Oszlar (Krtíš), kde prírodná kamenná vyvýšenina, terénnou konfiguráciou zodpovedala zamýšľanému účelu hradnej stavby. Miko, syn Detrika, odkúpil v roku 1244 menšiu časť územia sídla Stregat/ Strugar. Zmienka z roku 1285 uvádza majiteľa a predpokladaného stavebníka hradu – Petra Forró, priameho predka rodu Balašovcov, jedného zo synov komesa Mika, zvolenského župana

Na prelome 13. a 14. storočia hrad nakrátko zabral Matúš Čák Trenčiansky. Späť ho Balašovci získali až po jeho smrti v roku 1321. V 14. a 15. storočí sa aj na základe poznatkov zo záchranných archeologických výskumov v rokoch 2013-2016 predpokladajú časté prestavby a rozširovanie hradného komplexu. V tomto období už Balašovci patrili medzi najvýznamnejšie a najbohatšie rody Uhorska a zastávali významné politické posty udeľované panovníkmi. Po bitke pri Moháči v roku l526, kedy uhorské vojská utrpeli drvivú porážku, začali aj územie Novohradu ohrozovať Turci. Strategická poloha hradu Modrý Kameň znamenala jeho vzrastajúci význam pri obrane banských miest a tak sa už v roku 1530 začal zosilňovať jeho fortifikačný systém. V roku 1559 snem rozhodol o oprave hradu za štátne peniaze. Hrad v tom čase vlastnil Ján Balaša (1518-1577) od roku 1562 kráľom Ferdinandom Habsburským menovaný veliteľ vojsk banskej oblasti a zvolenský župan, otec významného európskeho básnika a dramatika, hrdinu protitureckých bojov Bálinta Balašu (1554-1594). Turci sa viackrát pokúsili dobyť Modrý Kameň. Podarilo sa im to 15. júla 1575 po trojdňovom obliehaní.

Po porážke Turkov na hrade Fiľakovo (1541) – sídle Fiľakovského sanždaku, cisárske vojská obsadili aj Balašovské hrady – Modrý Kameň a Divín. Na Modrom Kameni sa tak stalo 15. decembra 1593. Turci na úteku hrad značne poškodili, vyhodili ho do povetria. Zničený hrad chátral až do konca vojny, keď ho cisár vrátil Balašovcom. Žigmund Balaša sa v roku 1609-1612 postaral o jeho kompletnú renesančnú rekonštrukciu. Turci napadli a obsadili hrad Modrý Kameň ešte v roku 1659. 
Ďalší majiteľ hradu – Bálint Balaša II. získal v roku 1658 pre mesto Modrý Kameň od cisára Leopolda I. právo konať jarmoky v určené dni v roku. Originál historickej cisárskej listiny zo 6. októbra 1658 je uložený v Štátnom archíve vo Veľkom Krtíši. Vzmáhali sa remeslá, rástol počet obyvateľov podhradnej obce. V čase Rákociho povstania (1703 -1711) sa hrad Modrý Kameň stal útočiskom novohradskej šľachty. Keď kurucké vojska po pustošení šľachtických sídiel v Novohrade dobyli Haličský hrad, vzdal sa aj hrad Modrý Kameň a jeho majitelia sa dostali do protihabsburgského tábora.povstalci opustili hrad v roku 1709. Po podpísaní Satmárskeho mieru v máji 1711, ktorý ukončil éru protihabsburských povstaní, plukovník Rákociho vojska Martin Kókay na protest podpálil hrad Modrý Kameň – ešte nedávno sídlo kuruckých vojsk. Najstaršia, veľmi poškodená časť hradu zostala v ruinách. V roku 1730 dal syn Gabriela Balašu – Pavol II. Balaša s matkou Máriou Perényi na zvyškoch opevnenia v predhradí vybudovať trojkrídlový barokový kaštieľ. Zrúcanina horného hradu bola postupne prestavaná na zámockú záhradu. V roku 1759 Pavol Balaša , vtedy už „apoštolský gróf“ vybudoval poslednú prístavbu kaštieľa – kaplnku sv. Anny, ktorú rod Balašovcov uctieval ako svoju patrónku. Titul apoštolského grófa mu udelil pápež Benedikt XIV. za jeho činorodosť v rekatolizačných snahách Habsburgovcov – o návrat reformovaných veriacich ku katolíckej cirkvi. Pravdepodobne v tomto čase založil aj Kalváriu – pútnické miesto v blízkosti hradu. Aj nasledujúce generácie Balašovcov prispeli k rozvoju mestečka v podhradí (František Balaša, Alexander Balaša (1745-1832), Anton Balaša) . Šľachtický rod Balašovcov vlastnil hrad Modrý Kameň takmer 600 rokov.

V polovici 19. storočia sa majiteľmi hradného panstva stávajú Forgáčovci (Forgách). Upravili predhradie s fontánou a anglickým parčíkom a parkom sv. Anny s tenisovým kurtom a strelnicou. V blízkych lesoch založili zvernicu s chovom raticovej zveri. V roku 1890 panstvo kúpil gróf Tibor Károlyi pre svoju dcéru Gabrielu Almášiovú. (Almássy). Po vzniku Československej republiky predala v roku 1923 celý majetok s priľahlými pozemkami československému štátu. V kaštieli sa nezachovalo žiadne pôvodné zariadenie.

V roku 1923 sa Modrý Kameň stal okresným mestom. V kaštieli sídlila správa okresu – okresný úrad, okresný súd, úrad práce, školský inšpektorát a rôzne ďalšie inštitúcie. Pri okresnom súde boli v roku 1927-1928 priestoroch koniarne vybudované väzenské cely. Od roku 1960 bol kaštieľ využívaný ako sklad liekov podniku Medika š.p. od r. 1968 tu sídlil štátny okresný archív. V roku 1991 sa stal sídlom Okresného vlastivedného múzea , neskôr od 2002 SNM–Múzea bábkarských kultúr a hračiek.

Adresa: Zámocká 1, Modrý Kameň, Slovakia

GPS: N 48°14’38.2″ E 19°19’59.8″

Hrad Modrý Kameň

web: https://hradmodrykamen.sk

Otváracie hodiny:  máj, jún, сseptember, október – utorok – piatok od 09:00 do 17:00; sobota – nedeľa od 10:00 do 17:00;   júl – august pondelok – nedeľa od 09:00 do 18:00;  november – apríl – pondelok – piatok od  08:00 do 15:00; sobota – vstup o 9:00; 10:30; 12:30; 14:00

Vstupné: 6,00 € — dospelí; deti, študenti, dôchodcovia  — 3,00 €; deti do 3 rokov — bezplatne

Možno Vás zaujme

Pridať komentár