Národný park Muráňska planina

Muránska planina National Park

Muráňska planina je masív, ktorý sa nachádza v strede Slovenska, je Národným parkom. Na jeho území sa nachádzajú pohoria a okolité územia.

Celková plocha «Muránskej Planiny» je 203 štvorcových kilometrov. A takmer toľko je vyhradených pre ochranné pásmo. Tieto miesta priťahujú turistov z celého sveta. A to predovšetkým pre svoj jedinečný charakter. V Národnom Parku je veľmi rôznorodá flóra. Ale niektoré rastliny, ako sú, napríklad, Daphne dreva, sú endemické. To znamená, že sa nachádzajú len v tomto regióne, a nikde inde na svete. Endemických druhov je v Národnom Parku “Muráňska Planina” viac ako tri desiatky. 

V Parku žije veľa voľne žijúcich zvierat. Medzi nimi aj nebezpečné šelmy – rys, medveď a vlk. To je aj dôvodom, prečo majú turisti zakázané chodiť mimo vyznačených chodníkov. A tí, ktorí sa rozhodli putovať “hlbšie”mimo trás, je lepšie požiadať o pomoc miestnych sprievodcov, ktorí majú so sebou vždy zbraň. 

História Národného Parku

Územie na ktorom sa nachádza Národný Park «Muráňska Planina» vznikla dávno v ére Druhohôr. V minulosti tam žili dokonca aj dinosaury. Je to potvrdené rôznymi archeologickými nálezmi nájdenými v horách.

V stredoveku, keď súčasné Slovensko bolo len malou časťou uhorského Kráľovstva, bolo územie považované za chránené. Tam bolo málo osád, len ojedinelé roztrúsené dedinky. A ľudia, ktorí v nich žili, sa zaoberali predovšetkým poľnohospodárstvom, poľovníctvom a rybolovom. Slúžili vznešeným pánom, vrátane tých s kráľovskou krvou, ktorý si vybudovali na Muránskej Planine letné sídla. 

Po Druhej svetovej vojne, pripadla všetka pôda štátu. A “Muránska Planina”, sa stala chránenou zónou, tento status dostala v roku 1976. To znamenalo, že na území sú zakázané akékoľvek súkromné stavby, a všetky nové objekty môžu vzniknúť iba so súhlasom štátnych orgánov. 

Na konci roku 1997, bol tento status ochrany zvýšený na Národný Park, ktorý dovolil vziať pod ochranu jedinečné prírodné bohatstvo. Súčasne boli nakoniec označené hranice chráneného priestoru, ktorý zahŕňa viac ako 200 kilometrov štvorcových. 

Klíma v Národnom Parku

Национальный парк Муранска Планина

Podnebie Slovenska je jedným z mnohých kladov vnútrozemia tejto krajiny. V lete nie je extrémne horúco, a ani v zime nie je extrémna zima. Aj preto je tok turistov takmer v nezmenšenej miere po celý rok. S výnimkou možno pár mesiacov, na jeseň, v čase sezónnych dažďov. 

To všetko sa vzťahuje k Strednej časti Slovenska, v ktorej sa nachádza národný Park “Muránska Planina”. V lete sa teplota vzduchu zohreje maximálne do 23 ° Celzia. A v zime zriedka klesne pod -2 ° Celzia. To všetko vytvára veľmi priaznivé podmienky pre dlhé prechádzky. Možno práve kvôli tomu, navštevuje «Muránsku Planinu» veľmi veľa turistov. 

V Národnom Parku je len zriedkavý silný vietor. Leda ak vysoko v horách. A ak sa chystáte vypraviť na nejaký vrchol, je potrebné, si pribaliť teplé oblečenie. To isté platí pre tých, ktorí nechcú liezť hore, ale spustiť sa dole do niektorej z mnohých jaskýň. 

Geografia Národného parku

Ako sme už povedali, územie Národného parku «Muráňska planina» vzniklo pred miliónmi rokov. Pohorie sa skladá z dolomitu a vápenca. Stredná časť parku je pokrytá krasovou vegetáciou. Rozprestierajú sa na 25 km a sú takmer obsypané jaskyňami. V parku sa ich nachádza viac ako 150. Všetky sú neprístupné pre turistov. Vstup do ních majú len profesionálni speleológovia, a aj tí potrebujú najprv získať špeciálne povolenie. 

Krasová plošina, planina je pomerne vysoká. Jej najvyšším bodom je vrch Kľak s výškou 1 408,7 m n. m. o niečo severnejšie leží Fabova hoľa,  podcelok Veporských vrchov. jej výška je 1439 m n. m. Najspodnejšou časťou parku je rieka Muránka. Nachádza sa v nadmorskej výške približne 400 m nad morom. Planina severne susedí s Heľpianským podolím, podcelkom Horehronského podolia a na severovýchode je Muránska planina úzkym pásom prepojená so Slovenským rajom. Juhovýchodnú hranicu so Stolickými vrchmi tvorí výrazný muránsky zlom, v ktorého línii vedie cesta z Tisovca na Horehronie. Od severovýchodu s planinou postupne susedia podcelky Stolica, Tŕstie a Klenovské vrchy.

 

Flóra a fauna Národného parku 

Национальный парк Муранска Планина

Na území Národného parku sa nachádza približne 50 rôznych vodných útvarov. Sú to rieky, jazerá, vodopády a tak ďalej. Sú tu výborné podmienky na rozvoj miestnej flóry. Územie parku «Muránska planina» je doslova pokryté lesmi (až 87 %). Sú to prevažne bukové a bukovo-jedľové lesy. Vyššie v horách sa najčastejšie vyskytujú jedle. 

Na území parku bolo celkom objavených viac ako 1 500 druhov rastlín. Z toho niekoľko desiatok endemitov, tj. tých, ktoré rastú len na niekoľkých miestach na zemi, a niekedy len na jednom mieste. Medzi takéto jedinečné rastliny patrí napríklad Daphne arbuskula (lykovec slovenský / lykovec muránsky), ktorého pôvod siaha do dávnych geologických dôb (paleoendemit). Ale aj veľa ďalších, ako napríklad tis obyčajný (Taxus baccata), jarabina mišpuľková (Sorbus chamaemespilus), jarabina Hazslinszkého (Sorbus hazslinszkyana), vzácny zemolez alpský (Lonicera alpigena) a ďalšie druhy

Nemenej bohatá je aj živočíšna ríša. Napríklad: V tejto oblasti sa začali chovať nové plemeno koní, tzv. norik muránskeho typu. Sú vyšľachtené krížením koňa severského typu a huculských koní, malé, so silnými nohami. S ich chovom sa na Muráni začalo v roku 1950. Cieľom chovu bolo získať plemeno vhodné na agroturistiku a na prácu v lese. Na Muráni si nenechajte újsť túto atrakciu, vidieť približne 300 polodivokých koní pobehujúcich väčšinu roku po okolitých pasienkoch, môže byť nezabudnuteľný zážitok. Do ohrád ich zaháňajú len v zimných mesiacoch, po zbytok obdobia voľne spásajú okolité lúky. 

Medzi divoké živočíchy, ktoré sa obývajú «Muránsku planinu», patrí medveď, vlk a rys obyčajný. Na brehoch vodných plôch sa často vyskytujú aj celé vydrie rodiny. V parku sa nachádza niekoľko stoviek jaskýň, obývaných netopiermi, ktorí sú hlavnými obyvateľmi podzemia. 

Veľmi bohaté zastúpenie v Národnom parku majú aj operence. Medzi vtákmi sa vyskytujú vzácne a zaujímavé exempláre. Je to napríklad Strnádka cia alebo strnádka ciavá (lat. Emberiza cia), sokol sťahovavý (Falco peregrinus), sova dlhochvostá (Strix uralensis), Orol krikľavý (lat. Clanga pomarina, Aquila pomarina), a orol skalný (Aquila chrysaetos).

Národná prírodná pamiatka

Важецкая пещера
Važecká jaskyňa

Do Národného parku «Muráňska planina» sa cestuje hlavne kvôli prechádzkam na čerstvom vzduchu. Miestni vytvorili niekoľko turistických trás, ktoré sa líšia zložitosťou a dĺžkou. Niektoré z nich sú určené pre rodinné prechádzky s deťmi alebo pre dôchodcov, zatiaľ čo iné sú skvelé pre fyzicky pripravených ľudí.

Hlavné prírodné pozoruhodnosti «Muráňskej planiny»:

  • Kľak – je najvyšší vrch v Národnom parku 1 408,7 m n. m.  Nachádza sa tu niekoľko vyhliadkových plošín, z ktorých je možné vidieť celý park. V tejto horskej oblasti sa nachádzajú aj stromy, ktoré nerastú nikde inde na svete. O niečo severnejšie leží Fabova hoľa (1 438,8 m n. m.),  Na jej juhovýchodnom úpätí pramení Rimava, jedna z najdôležitejších riek “Malohontianského” regiónu.
  • Bobačka – v katastrálnom území Muránska Huta, je najrozsiahlejšou a najrozvetvenejšou jaskyňou v parku. Jej dĺžka je asi 3 km. Hniezdi tu 13 druhov netopierov najmä podkovár malý (Rhinolophus hipposideros) a netopier obyčajný (Myotis myotis). Nie je verejnosti prístupná. 
  • Važecká jaskyňa – ešte jedna z jaskýň, v ktorej sa schádza do podzemia cca 500. V interiéri sa nachádza «výzdoba» zo stalaktitov a stalagmitov. Je tu niekoľko sál, ktoré sú pomenované podľa nich. Napríklad, jedna miestnosť sa volá Banditská komora. Nachádza sa tu aj malé podzemné jazierko. Teplota v jaskyni je len + 7 ° Celzia, takže si nezabudnite pribaliť teplé veci. Podrobne tu.

Historickou pamiatkou číslo jedna v Národnom parku je zrúcanina Muráňskej pevnosti. Nachádza sa v južnej časti krajiny a je vo výške 938 m n.m.. Hrad bol postavený v 13. storočí. Do dnešných čias sa však nezachoval. Návštevníci môžu vidieť časť múrov a veľkú vstupnú bránu. Ale, samozrejme, ak si porovnáte obrazy z dobových rytín a malieb, na ktorých je hrad v staroveku a jeho súčasný vzhľad, podobnosť je veľmi malá. 

Možno Vás zaujme

Pridať komentár