Pieninský národný park (PIENAP)

Pieniny National Park

Pieninský národný park (PIENAP) – jedno z 23 chránených území Slovenska. Nachádza sa na Severe krajiny, na hranici s Poľskom. Chrbticu celého Parku tvorí  masív Pienín, ktorý dal meno tomuto územiu. 

Je tiež známy ako najmenší národný Park na Slovensku. Jeho celková plocha je 37.5 štvorcových kilometrov. Plus je tam ochranné pásmo, ktoré tiež podliehajú všetky obmedzenia súvisiace s ochranou prírody. Táto oblasť má takmer 245 štvorcových kilometrov. 

História Pieninského Parku

Horské chrbty Pienín boli vytvorené pred mnohými miliónmi rokov, v časoch, keď bola Zem ešte obývaná dinosaurami, dávnymi jaštermi obojživelníkmi a plazmi žijúcimi na území dnešného Slovenska. Dôkazom toho sú aj archeologické vykopávky. Model Slovenského dinosaura, ktorý zanechal stopu v horninách Vysokých Tatier, si môžete pozrieť v životnej veľkosti v Slovenskom národnom múzeu.  Bol trochu vyšší ako človek, mal perie a žil prevažne ako krokodíl.

V stredoveku bolo Slovensko súčasťou Uhorska. A takmer celé jeho územie bolo chránenými územiami, ktoré patrili bohatým obchodníkom a panstvu. Boli medzi nimi aj zástupcovia z Kráľovskej krvi. A mnohí sa tam postavili hrady na letné, poľovné, či celoročné využitie. Prichádzali sem relaxovať, jazdiť na koňoch, poľovať v rozsiahlych lesoch.

V roku 1932, slávny Poľský botanik, Profesor Władysław Szafer z Poľskej Państwowej komisii ochrony przyrody (PKOP) (slov. Štátnej komisii ochrany prírody) navrhuje dať pozemkom štatút národného Parku. Dňa 8. novembra 1929 Ekonomický výbor Rady ministrov Poľska schválil výkup územia Pienin a v nasledujúcom roku Generálne riaditeľstvo štátnych lesov podpísalo s majiteľmi lesov zmluvy o výkupe lesov na ploche 387 ha . A Vláda vypočula slávneho vedca. V máji 1932 bol vytvorený národný Park “Pieniny”. Jeho veľkosť, bol pätinou tej dnešnej. Jej územie bolo len 7.5 kilometrov štvorcových.
Dňa 31. apríla 1932 bol na porade delegátov Poľska a Československa oznámené ustanovenie rezervácie v československej časti Pienin. Definitívne zriadenie Slovenskej prírodnej rezervácie v Pieninách bolo datované 9. júlom 1932 vo vyhláške vtedajšieho Ministerstva zemědelství č.28.560, ktorá bola uverejnená v Zb. zák. a nar. Dňa 12. júla 1932 pod číslom 159. Rezervácia mala výmeru 423 ha.

Súčasný stav Park a jeho časti na Slovensku, boli zdokumentované v roku 1967. Územná veľkosť bola stanovená na 21.2 štvorcových kilometrov. V roku 1997 sa chránená oblasť rozšírila na dnešnú veľkosť. 

Geografia Parku Pieniny

Ako sme už povedali, Národný Park “Pieniny” sa nachádza v Severnej časti Slovenska. Konkrétne, v Prešovskom kraji. Pričom sa rozkladá na území dvoch okreso:

  • Kežmarok. Je domovom približne 70-tisíc ľudí. Na území existujú 41 osady, vrátane 3 miest. A najväčšie medzi nimi je mesto Kežmarok
  • Stará Ľubovňa. Rozmery tohoto okresu sú trochu menšie. Je domov približne 50-tisíc ľudí. A je tam 33 osád, vrátane dvoch miest, z ktorých jedno je administratívnym centrom. Tým je mesto Stará Ľubovňa

Pieninským národným Parkom preteká rieka Dunajec. V každom prípade, nesmie byť zamieňaná s Dunaj!!! Táto rieka má dĺžku takmer 250 kilometrov. Pramení na Slovensku, a končí v Poľsku. Dunajec je známy svojím rýchlym tokom, aj preto je v jeho vodách v Pieninách veľmi populárny rafting. 

Celým Parkom sa tiahne pohorie Pieniny, ktorého časť sa nachádza na Slovensku a časť aj v Poľsku. Najvyšší vrchol nesie romantický názov «Tri koruny». Je to lákavý turistický cieľ, ku ktorému môžete pridať veľa jaskýň, roklín a vodopádov.

V izolovaných a členitých Pieninách vznikli endemity (endemické, vyskytujúce sa len na špecifickom území a nikde inde, a preto sa považujú za zriedkavé) a udržali sa tu niektoré druhy z dávnejších dôb (treťohôr i štvrtohôr). Najpozoruhodnejšími z nich sú endemity: chryzantéma pieninská (Dendranthema zawadskii), ktorá okrem Pienin na poľskej a slovenskej strane nikde inde nerastie, poliehavá borievka netatová (Juniperus sabina), ktorá v rámci západných Karpát rastie len v Pieninách na veľmi ťažko dostupných miestach a je treťohorným reliktom, arábka brvitá (Arabis ciliata). Z východokarpatských a veľmi vzácnych druhov tu rastie skopólia kranská (Scopolia carniolica), razivka smradľavá (Aposeris foetida) a veronika pŕhľavolistá (Veronica urticifolia). Zo západokarpatských a karpatských endemitov a subendemitov tu rastú napríklad soldanelka karpatská (Soldanella carpatica), bodliak sivastý (Cardus glaucinus), klinček včasný (Dianthus hungaricus), rožec tuhý tatranský (Cerastium strictum).

Rastú tu kvetiny rôzneho pôvodu od stredomorských až po vysokohorské. Z vysokohorských a horských druhov tu rastie napríklad dryádka osemlupienková (Dryas octopetala), veronika kríčková (Veronica fruticans), iskerník veľhorský (Ranunculus oreophiluss), arábka alpinská (Arabis alpina), prvosienka holá karpatská (Primula auricula) a iné.

Prapôvodným lesným spoločenstvom Pienin je jedľovo–bukový les, ktorý sa však zachoval len miestami. Najrozšírenejšie sú jedľovo–smrekové lesy s vtrúseným bukom. Zaujímavé v hrebeňovitých partiách národného parku sú lipové háje, v ktorých okrem lipy malolistej rastie lieska obyčajná, jaseň štíhly, javor mliečny, javor horský, svib krvavý, krušina jelšová, rešetliak prečisťujúci, pozoruhodné sú porasty borovice lesnej. Na vlhkých miestach rastie papraďovec Braunov, papraďovec laločnatý, na skalách trávy, medzi inými ostrevka vápnomilná, kostrava tvrdá. Bohaté zastúpenie tu má napríklad kozinec južný, pamajorán obyčajný, púpavec sivý, jagavka konáristá, dúška vajcovitá a mnohé iné.

Nemenej bohatá je aj miestna fauna. Národný Park je známy svojim obrovským množstvom motýľov. Existuje ich tu viac ako 750 druhov. A v Dunajci žije asi 17 druhov rýb, vrátane pstruha potočného (Salmo trutta morfa fario) a lipňa tymiánového (Thymallus thymallus), v minulosti tu žil aj losos. Ale tam je šanca stretnúť niekoho väčšieho. Napríklad, na brehu Dunajca môžete často vidieť vydry riečne (Lutra lutra).. A ak sa dostanete do húštiny, riziko stretnúť sa tvárou v tvár s rysom ostrovidom (Lynx lynx), mačkou divou (Felis silvestris), alebo líškou obyčajnou (Vulpes vulpes) je celkom veľké. V zimnom období sa tu zatúla aj vlk obyčajný (Canis lupus).. To je dôvod, prečo sa  turistom dôrazne neodporúča, odchyľovať sa od vyznačených chodníkov.

Klimatické podmienky Pieninského parku

Pieniny National Park

Klíma v Pieninskom národnom Parku je takmer rovnaká ako na väčšine územia Slovenska. Je kontinentálna t. j. výrazne rozdelená na ročné obdobia. Obvykle je veľmi mierna. Nie sú žiadne horúce leto a zima. 

Takže aj v horúcom júli, vzduch sa ohrieva na maximálne 22 °C. A v územiach priľahlých horám aj menej. A v zime teplota zriedka presahuje -5 °C. Ale najpríjemnejšie obdobie roka na dlhé prechádzky v Národnom Parku sú jar a jeseň

Priemerná ročná  teplota v okolí Dunajca je 6,5 °C, na ostatnom území sa mení podľa nadmorskej výšky a orientácie. Hrebeňové polohy sú chladnejšie počas celého roka s priemernou ročnou teplotou 5,5 °C. Počas roka je dlhodobo najchladnejším mesiacom mesiac január s priemernou teplotou -6 °C, najnižšia teplota dosiahla -36,3 °C.  Najteplejším mesiacom je júl s teplotou +16 °C. Absolútne maximá sa vyskytujú od júna do augusta s maximom 34,7 °C. Počet mrazových dní, keď teplota vzduchu poklesne pod 0 °C, je v dolinách okolo 140, na hrebeňoch o 25 dní viac. Celé územie je zaradené do oblasti so značne veľkou až veľkou mrazovosťou. Prvé mrazy bývajú okolo 25. septembra a posledné približne 20. mája.

Blízkosť hôr má vplyv aj na ďalší faktor. Vďaka nim nie je v Pieninach obvyklý silný vietor. A to je ďalšie plus hovoriace v prospech dlhých prechádzok pri obdivovaní prírody. Jediná vec, ktorej treba venovať pozornosť, – najmä večer a v noci (s výnimkou letných mesiacov) býva v Parku dosť chladno. Preto je potrebné, si pribaliť na cestu teplé veci.

Osady a mestá v blízkosti Pieninského Parku.

Pieniny National Park

V blízkosti Pieninského Národného Parku existuje niekoľko osád, ktoré sú obľúbené u turistov. Okrem toho, že sú tam hotely, reštaurácie a obchody, nájdete tam aj niekoľko historických pamiatok.

Kežmarok

Toto mesto bolo založené v 13. storočí po zlúčení viacerých obcí. V tom čase, bolo bohatým remeselníckym mestom. Dnes je domovom asi 17 tisíc ľudí.

Hlavné pamätihodnosti:

  • Kostol svätej Márie. Bol postavený začiatkom 17. storočia, je zahrnutý do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
  • Červená Katedrála. Bola postavená v 19. storočí a veže prevyšujúcou domy. Aj vzhľadom na jasne červenú farbu fasády okamžite upúta pozornosť turistov.
  • Kežmarský hrad. Impozantná štruktúra s viacerými vežami. V jej vnútri je Múzeum.

V Kežmarku sú aj ďalšie zaujímavé pamiatky. Originál Sovietského tanku z Druhej svetovej vojny, s jedinečne zachovaným nápisom «Володя» v kabíne.

Stará Ľubovňa

Ďalšie mesto, ktoré bolo založené v 13. storočí. Jeho populácia je cca 15 tisíc ľudí.

Hlavné pamätihodnosti:

  • Kostol Svätého Mikuláša. Je jedným z najstarších chrámov v krajine.
  • Ľubovniansky hrad. Stredoveký hrad, ktorý bol postavený v 13. storočí, tak ako mesto. A dobre sa zachoval až do dnešných dní. Ale turistom rozpráva zaujímavý príbeh o duchoch, ktorí obývajú hrad. 
  • Skanzen, múzeum dediny. Komplex budov, ktorý sprevádza turistov niekoľkými storočiami ľudských obydlí. Môžu tu vidieť, produkty starých remesiel a prvky každodenného života miestnych obyvateľov v minulosti.

Červený kláštor

Obec dostala meno podľa Červeného kláštora, pôvodne gotický kartuziánskeho kláštora, ležiaceho v malebnom ústi potoka Lipník do prielomu Dunajca. Založenie kláštora potvrdila roku 1319 Spišská kapitula a súhlas na jeho postavenie dal v roku 1320 kráľ Karol I. Róbert z Anjou. Nachádza sa na brehu Dunajca na území Pieninského národného Parku.

Národná kultúrna pamiatka Kláštor kartuziánov, ktorý bol postavený v 14. storočí, je hlavnou turistickou atrakciou. Nachádza sa v ňom Múzeum Červený kláštor. V obci je prameň minerálnej vody, čo bolo strategickou výhodou. 

Čo robiť v Pieninskom Parku.

Pieninský národný Park je určené predovšetkým pre pešiu turistiku. Na jeho území sú kilometrov chodníkov. Môžete chodiť individuálne, ale môžete využiť aj skupinové návštevy rôznych prírodných lokalít. Medzi nimi: 

  • Vrch Tri koruny (Trzy Korony), je najvyšší (982 m.n.m.) a najzaujímavejší vrch vo vlastných Pieninách ležiaci v poľskej časti Pienin nad ľavým brehom Dunajca pri jeho toku prielomom. Vedie k nemu niekoľko turistických trás z rôznych smerov: Zamkowa Góra (modrá, 0h20″/0h25″), Macelak (modrá, 1h10″/1h15″), Sokolica (modrá, 1h25″/1h35″), Sromowce Niżne (modrá-žltá, 2h05″/2h00″), Sromowce Niżne (modrá-zelená-žltá, 1h55″/2h15″), Červený Kláštor (modrá-žltá-červená, 2h15″/2h10″), Červený kláštor (modrá-žltá-červená, 2h25″/2h10″), prístavisko pltí – Dunajec (modrá, 2h25″/2h50″), Czorsztyn (modrá-zelená, 2h30″/2h55″), Niedzica (modrá-červená, 4h00″/4h05″), Lesnický potok (modrá-žltá, 3h15″/3h40″), Lesnica (modrá-žltá-modrá, 3h30″/3h45″), Šafránovka (modrá, 3h25″/3h25″), Rabštín (modrá, 5h35″/5h15″), Kroscienko (modrá-žltá-modrá-žltá-zelená, 1h25″/1h55″).. Názor nádherné. «Три короны» – z hory sa otvára veľkolepý výhľad na okolité panorámy.
  • Rieka Dunajec – môžete si tu vyskúšať rafting, pričom trasy niesu nebezpečné, mnohé z nich sú určené pre začiatočníkov. Plus, turisti podstupujú podrobné školenie a dostanú záchranné vesty. 
  • Haligovske skaly je komplex vápencových bradiel, ktorý je známy pre svoje veľké množstvo jaskýň. V spoločnosti skúsených inštruktorov však môžete zostúpiť do niektorých z nich. Najznámejšia z jaskýň je Aksamitka, ktorá je kvôli ochrane jaskyne a zachovaniu jej hodnôt verejnosti neprístupná. V katastrálnom území obce sa nachádzajú vápencové bradlá nazývané Haligovské skaly
  • Jezerské jazero, je neveľké jazierko (919 m.n.m., 0.5 ha) pod strmým severným svahom Spišskej Magury, je chráneným prírodným výtvorom. Nachádza sa v súvislom komplexe smrekových lesov, na juhovýchod od obce Jezersko. Vzniklo zosuvom hornín po uklonenej kryhe v starších štvrtohorách. Neďaleko jazera sa nachádzajú dva stredoveké hrady Czorsztyn a Niedzica. 

A tí, ktorí chcú vidieť najviac, ako sa dá, si môžu prenajať bicykel. Na dvoch kolesách, môžete ísť takmer okolo celého Parku.

Možno Vás zaujme

Pridať komentár