Ľubovniansky hrad

Рядом с городом Стара-Любовня (Stará Ľubovňa), в окружении живописных мест на известняковом холме, на высоте 548 метров над уровнем моря, находится частично сохранившийся Любовньянский Град (Ľubovniansky Hrad).

Obklopený malebným prostredím na vápencovom kopci vo výške 548 metrov nad morom sa nachádza čiastočne zachovaný Ľubovniansky Hrad (v minulosti známy aj pod názvami: castrum Liblou, castrum de Lyblio alebo de Lublow, castrum Lyblyo a arx Lublow).

História Ľubovnianského hradu

Na začiatku svojej histórie bol Ľubovnianský Hrad strategicky dôležitým opevnením, ktoré chránilo obchodné cesty prechádzajúce týmito územiami. Pevnosť bola pravdepodobne postavená na prelome 13. a 14. storočia. Prvá písomná zmienka pochádza z konca 13. storočia. V roku 1292 sa v písomných prameňoch spomína pán Števík, ktorý vlastnil pozemky, na ktorých sa o niečo neskôr začala výstavba pevnosti na ochranu obchodných ciest. Za zmienku stojí, že v čase, keď sa spomína prvý písomný prameň o Ľubovnianskom hrade, bol samotný región súčasťou Uhorského kráľovstva a moc v regióne sa vykonávala prostredníctvom miestnych zemepánov. Prvé zmienky o samotnom hrade sa objavujú v roku 1311.

V roku 1412 bolo podľa "zmluvy z Lubovne" (záložnej listiny) uzavretej medzi poľským kráľom Vladislavom II. Jagelovským a uhorským kráľom Žigmundom I. Luxemburským 16 miest na Spiši, vrátane Ľubovnianského hradu, zastavených výmenou za peniaze v hodnote siedmich ton striebra. V dohode sa tiež stanovilo právo pripojiť zastavené územia k Poľsku až do splatenia dlhu. V zmluve boli aj ďalšie podmienky, ktoré však nezasahujú do histórie hradu. Uhorsku sa nikdy nepodarilo vrátiť peniaze a územie Spiša zostalo súčasťou Poľska až do konca 18. storočia.

V roku 1553 sa hrad stal obeťou hrozného požiaru a bol takmer zničený.  Po obnove, ktorá sa začala v roku 1555, získal hrad Ľubovňa novú renesančnú podobu.

V roku 1620 sa začala baroková prestavba hradu.

V roku 1722 Mária Terézia ruší "spišský sľub" kvôli rozdeleniu Rzeczi pospolitej (Poľsko-litovskej únie), Uhorsko získava späť Ľubovňianský hrad.

V roku 1825 ho Uhorsko predáva rodine Raiszovcov (J. F. Raiszovi), ale po 55 rokoch ho kvôli vysokým nákladom na údržbu vracia späť. V roku 1882 ho však štát opäť predáva z toho istého dôvodu, prečo ho rodina Raiszovcov vrátila späť. Poľská rodina Zamoyskich vlastnila hrad až do konca druhej svetovej vojny.

V súčasnosti sa tu nachádza múzeum a skanzen s veľmi zaujímavými artefaktmi.

Skanzen

Obec pripomína malebnú horskú dedinu a je svedectvom rozvoja národnej architektúry a ľudovej architektúry. Uvidíte niekoľko drevených stavieb z 19. a začiatku 20. storočia a zoznámite sa s každodenným životom a hospodárskou kultúrou miestnych obyvateľov. Súčasťou prírodnej expozície je kováčska vyhňa, poľovnícky dom, školská budova a vodný mlyn.

Najcennejším exponátom skanzenu je gréckokatolícky drevený kostol postavený v roku 1833. Nádherná drevená stavba s pôvodným ikonostasom bola zasvätená svätému Michalovi Archanjelovi. Zaujímavosťou je, že v tejto sakrálnej stavbe sa dodnes konajú gréckokatolícke bohoslužby počas veľkých cirkevných sviatkov.