Banská Bystrica

Asi 208 km severovýchodne od Bratislavy je Banská Bystrica, ktorej meno sa prekladá ako „banský potok". Je jedným z najkrajších miest v krajine – tu sú mohutné svahy Nízkych Tatier orámované malebnými brehmi rieky Hron a gotické veže a veže barokových kostolov dokonale koexistujú s budovami socialistického obdobia. Piate najväčšie slovenské mesto, ktoré sa už niekoľko tisícročí mení z malej osady na veľký obytný celok, naďalej prekvitá a poteší svojich hostí krásnou krajinou, nádhernou architektúrou a kultúrnymi pamiatkami.

Historická exkurzia

Podľa archeologických vykopávok sa prvé slovanské kmene objavili vo Zvolenskej kotline v rokoch 2000 – 1700 pred n. l. Začiatkom 13. storočia si krajinu bohatú na ložiská medenej rudy, železa a drahých kovov vyberali imigranti zo Saska. Prevažnú časť nemeckých osadníkov tvorili obchodníci a remeselníci, ktorí z tejto oblasti urobili veľké banské centrum.

Ťažba nerastných surovín sa rýchlo rozvíjala a už v roku 1255 kráľ uhorského štátu Bela IV. Pridelil banskej komunite štatút mesta. O dve storočia neskôr sa tu objavila Zlievárenská spoločnosť medi – najväčší banský a hutnícky priemysel v Európe – a o Banskej Bystrici začali hovoriť vo všetkých kútoch Starého sveta.

V XVIII. Storočí sa zmenila štruktúra ekonomiky. V roku 1788 boli zatvorené posledné medené bane. Hlavnými priemyselnými odvetviami sa stali drevospracujúci a textilný priemysel. Dôležitosť mesta sa zvýšila otvorením železničných tratí Zvolen – Banská Bystrica v roku 1873 a železničných tratí Banská Bystrica – Brezno v roku 1884.

Počas druhej svetovej vojny sa mesto stalo centrom proti nacistického odporu na Slovensku. V auguste 1944 sa  zrodilo  jedno  z  najväčších  hnutí  proti  fašizmu  v  Európe,  ktoré  pustilo  veľa  krvi  nemeckým  okupantom. Dnešným generáciam ho pripomína Námestie a Múzeum SNP.

Ulice a námestia

Najvýznamnejšie a najzaujímavejšie pamiatky pre hostí sú sústredené v historickom centre. Srdcom mesta je Námestie Slovenského národného povstania (SNP). Počas svojej 600-ročnej histórie bolo svedkom veselých osláv  a  slávnostných  sprievodov,  veľkých  povstaní  a  krvavých  bitiek.  Dnes  je  to  pešia  zóna  a  koncentrácia obľúbených objektov: Hodinová veža, Kamenná fontána, Radnica, Turzov dom, Čierny Obelisk a Kammerhof.

Námestie SNP susedí s Námestím Štefana Moyzesa, je nazvané na počesť jedného z náboženských vodcov Slovenska. Hlavnou miestnou atrakciou sú zvyšky antických budov, ktoré v stredoveku tvorili hradnú pevnosť.

Kapitulská  ulica  siahajúca  až  k  nábrežiu  Štefánika  vychádza  z  námestia  SNP.  Nachádza  sa  tu  Múzeum Slovenského  ľudového  povstania,  ktorého  bizarná  silueta  ostro  kontrastuje  s  renesančnými  a  barokovými budovami, ktoré sú pri sebe pritlačené.

Paralelne s Kapitulskou ulicou prechádza ulica Národná, ktorá sa objavila na mape mesta v roku 1916. Medzi budovami postavenými na nej stojí za zmienku kláštor univerzitnej správy, Mateja Bela a Štátna opera, ktorá sa nachádza v Ľudovom dome.

Ďalšia centrálna ulica – Dolná – je známa svojimi jedinečnými kaštieľmi, z ktorých každý sa môže pochváliť zaujímavým príbehom. Maďarský monarcha Gábor Bethlen bol korunovaný v Bethlenovom dome postavenom v roku 1556 a v neďalekom Mollerovom dome stále funguje stredoveká lekáreň. Najstaršia budova – kostol sv. Alžbety – bol postavený v roku 1303.

Kultúrny život

Banská Bystrica je miestom, kde spolu s modernými trendmi spolu krásne existujú história a ľudové tradície. Hlavnou udalosťou mesta je trojdňový Radvaňský jarmok, ktorého história siaha až do 17. storočia.

Každoročne začiatkom septembra tu remeselníci zo Slovenska a susedných krajín predstavujú výsledky svojej práce. Táto udalosť vždy priťahuje turistov z celého sveta. Tu si môžete kúpiť nielen jedinečné diela majstrov umenia a remesiel, ale tiež sa zúčastniť zábavných aktivít, počúvať vystúpenia folklórnych skupín a ochutnať národnú kuchyňu.

Ďalšie  tradičné  podujatie,  júlový  festival  «Pivinex»,  osloví  fanúšikov  peny.  Vinníkom  slávnosti  je  pivo  Urpin, ktorého recept sa od roku 1501 nezmenil. Na prípravu jantárového nápoja sa používajú iba 4 prírodné prísady: slad, chmeľ, droždie a voda.

Banská Bystrica  je  mestom  mladých  ľudí,  čo  nie  je  vôbec  prekvapujúce  –  v  meste  sú  tri  vysoké  školy,  na ktorých študuje vyše 26 000 študentov. Hlavnou a najprestížnejšou alma mater je Univerzita Matei Bela, ktorá bola  vytvorená  v  roku  1992  a  pripravuje  odborníkov  v  oblasti  politológie,  medzinárodných  vzťahov,  práva, pedagogiky, flozofe, prírodných vied, ekonómie a fnancií.

Šport a zábava

V okruhu 20 km od mesta sa nachádzajú tri lyžiarske strediská. Najznámejšie a najväčšie z nich – Donovaly – sa nachádzajú na križovatke národných parkov Nízke Tatry a Veľká Fatra. Svahy rôznej obtiažnosti, široký výber služieb,  prijateľné  ceny  a  stabilná  snehová  pokrývka,  ktoré  potešia  turistov  od  novembra  do  konca  marca, priniesli popularite športovému stredisku. 

Donovaly sú rozdelené do dvoch zón: oblasť Nová Hoľa je určená pre profesionálov, Záhradište je vhodné pre začiatočníkov. Stredisko je vybavené 17 dráhami položenými v nadmorskej výške 914 – 1 361 m. Celková dĺžka zjazdoviek je 11 km, z toho 1,8 je osvetlených v tme. Do prepravy športovcov sa zapája 14 vlekov a dve lanovky. Pre tých, ktorí rozumejú iba základom lyžovania, je otvorená špeciálna škola.

Na Donovaloch nezabúdajú ani na fanúšikov bežeckého lyžovania a snowboardistov. Pre prvých boli zriadené špeciálne trasy s dĺžkou 9 až 17 km, druhým je pre výcvik vyhradených asi 550 m trate. Okrem toho existujú všetky podmienky pre snowboarding, rýchle korčuľovanie, bobovanie a horolezectvo. V stredisku sa každý rok konajú preteky psích záprahov. 

V  Banskej  Bystrici  si  prídu  na  svoje  aj  milovníci  kúpania.  Komplex  «Plaváreň  Štiavničky»  ponúka  svojim hosťom  saunu  a  tri  bazény,  z  ktorých  jeden  je  vybavený  hydromasážnym  systémom.  Nemenej  populárny  je aquapark «Plážové Kúpalisko Banská Bystrica» – zábavné centrum milované deťmi i dospelými.

Námestie SNP

Radnica

Pôvodne  Mühlsteinov  dom  –  prvým  majiteľom  kaštieľa  na  námestí  SNP,  pred  ktorým  bol  rozmiestnený  erb mesta,  bol  Vít  Mühlstein,  bohatý  živnostník  a  manažér  mesta  Zvolen.  V  roku  1539  bola  na  príkaz  kráľa Ferdinanda  I.  budova  odovzdaná  pre  potreby  mestského  zastupiteľstva.  Odvtedy  sa  táto  dvojposchodová budova, ktorej fasáda je zdobená štyrmi bronzovými sochami používa ako radnica.

V priestoroch zámku sa dnes konajú kultúrne a spoločenské podujatia, prijímajú sa zahraničné delegácie. Od roku 1992 funguje na Mestskom úrade informačné centrum. Medzi jeho úlohy patrí poskytovanie turistických ubytovacích služieb, prehliadky so sprievodcom, predaj suvenírov, kníh, zľavových kariet, distribúcia materiálov predstavujúcich pamiatky Banskej Bystrice a jej okolia.

Čierny obelisk

Jednou z významných pamiatok, ktoré zdobia Námestie Slovenského ľudového povstania, je Čierny obelisk. Majestátny  stĺp  je  poctou  vojakom  rumunskej  a  sovietskej  armády,  ktorí  zahynuli  počas  krvavých  bojov  v Banskej Bystrici v marci 1945. Podľa niektorých zdrojov je obelisk vyrobený zo žuly, ktorú pripravil Hitler na stavbu nemeckých pamiatok v Moskve a Leningrade.

Vznik pamätníka, ktorý viedla mestská spoločnosť HORN, sa začal 17. apríla 1945, práce boli ukončené koncom mája. Čierny obelisk, ktorý bol vo vlastníctve Sovietskeho zväzu, bol otvorený 24. júna 1945. Každý rok, 25. marca, položia vence kna stupienky vedúce k slávnostnej hviezde, nielen politici a verejní činitelia na Slovensku, ale aj predstavitelia zahraničných krajín.

Hodinová veža

Slovenskou obdobou «Šikmej veže» v Pise, je 34,5 metrov vysoká budova, ktorá sa objavila na Starom námestí (dnes – Námestie SNP) v roku 1554. Budova bola pôvodne využívaná ako vyhliadková veža, potom jej priestory obsadila  väznica  vybavená  mučiarňami.  V  XIX.  storočí  hrávala  obyvateľom  mesta  na  horných  poschodiach dychová kapela.

História veže s hodinami je plná mnohých obnov. Dnešný vzhľad v renesančnom štýle získala po globálnej rekonštrukcii po ničivom požiari v roku 1761. Rekonštrukcia neprebiehala hladko – novo postavená veža sa odchyľovala od vertikálnej osi o 68 cm, nie je to však prekážkou pre turistov. Exkurzný program pre hostí z Banskej Bystrice nevyhnutne zahŕňa výstup na vyhliadkovú plošinu budovy, ktorá ponúka očarujúci výhľad na mesto a okolité svahy Nízkych Tatier.

Kammerhof

Reprezentatívna  trojposchodová  baroková  budova  na  námestí  SNP,  pokrytá  červenou  škridľou,  reprezentuje Kammerhofu – najväčšiu budovu, ktorá sa zachovala od stredoveku. V rokoch 1450 – 1870 tu   sídlil jeden z troch pivovarov v meste

Kammerhof  je  známy  predovšetkým  vďaka  jeho  majiteľom.  Medzi  majiteľov  kaštieľa  patrili  bohatí  majitelia pozemkov Karlovci, Pán Jan Ernst starší a Barbara Edelrek – milovaná žena a matka syna uhorského kráľa a Chorvátska Mateja I. Korvína. Predposledným vlastníkom bol jeden z členov rodiny Turzovcov, ktorí spolu s nemeckou  bankou  Fugger  zorganizovali  vývoz  Bansko  Bystrickej  medi  do  okolitých  krajín.  Od  konca  19. storočia do súčasnosti v dome sedí Hlavná agentúra lesného hospodárstva.

Kostol sv. Františka Xaverského

V  roku  1503  stál  na  mieste  kostola  sv.  Františka  Xaverského,  pripomínajúceho  rímsky  kostol  Il  Gesu,  dom bohatého  mestského  obyvateľa  Michala  Konigsbergera,  patróna  mnohých  náboženských  budov  v  Banskej Bystrici a jej okolí. V roku 1526 bol zámok v dôsledku povstania baníkov čiastočne zničený. Budova nebola obnovená. V roku 1715 sa tu objavil kostol, po 61 rokoch získal štatút katedrály.

V roku 1844 bol kostol sv. Františka Xaverského rozšírený. Fasáda získala dve veže, dvojičky, medzi ktorými ležal klasický portál so štyrmi stĺpmi. V roku 1880 boli cibuľovité kupoly nahradené balustrádami. V 70. rokoch minulého storočia bol interiér kompletne obnovený a na začiatku XXI. Storočia bol interiér kostola ozdobený organom.

Mestský hrad

V XVI. storočí, keď osmanské jednotky pokračovali vo víťaznom útoku na krajiny Uhorska, začali banícke osady budovať opevnenie. Rozhodli sa postaviť citadelu a mestskú radu v Banskej Bystrici. Steny mocnej pevnosti boli navrhnuté tak, aby chránili kráľovskú pokladnicu, bohaté zásoby striebra a medi pred nepriateľom.

Popri  jednotlivých  fragmentoch,  ktoré  zostali  po  starom  opevnení,  sa  do  dnešných  čias  zachovalo  niekoľko objektov:  slovenský  kostol,  barbakánska  bašta,  neskoro  gotický  Matejov,  pôvodný  kráľovský  dom,  Hodinová veža a hlavná brána, kde je reštaurácia otvorená dodnes. Najväčší význam má románsky kostol Nanebovzatia Panny  Márie  –  posvätná  stavba,  ktorej  prvá  zmienka  je  z  roku  1442.  Stredoveký  chrám  je  známy  svojimi jasnými barokovými freskami a vyrezávaným dreveným oltárom, ktorý vytvoril sochár Pavel z Levoče.

Bývalý «Župný» dom

Na jednej z tichých ulíc centra mesta je budova vyhlásená v roku 1955 za národnú kultúrnu pamiatku. Jedná sa o bývalý „Župný" dom, postavený v roku 1768 v barokovom štýle. Dominantou budovy je veľké schodisko a slávnostná  sála,  ktorej  okná  majú  výhľad  na  Lazovnú  ulicu.  V  minulosti  tu  hovorili  popredné  osobnosti politického  a  verejného  života  v  krajine,  v  súčasnosti  sa  v  priestoroch  tohto  domu  konajú  konferencie  a reprezentačné akcie.

Po celú dobu existencie sa budova používala na administratívne účely. V rokoch 1769 až 1923 tu sídlila správa Župa  (vedenie  regiónu),  ktorý  sa  sťahoval  z  mesta  Zvolen.  Do  polovice  20.  storočia  boli  miestnosti  domu sprístupňované  verejnosti  (neskôr  Národnej  vedeckej)  knižnici.  V  roku  1969  bolo  jeho  priestoroch  zriadené