Prešov

Slovenský Prešov mal v minulosti Maďarský názov Eperjes, a Nemecký Preschau.

Podľa veľkosti je tretím najväčším mestom v krajine. Jeho charizma, atmosféra, pamiatky a pamätihodnosti priťahujú každý rok tisíce turistov.

Okolitý región nesie meno mesta, Prešovský kraj. Soľ sa tu ťažila vždy a Turínsky plášť sa stal pýchou miestnych veriacich. Prešov je bránou do oblasti neporovnateľnej krásy s názvom Šariš.

Čím je známy Prešov?

Je administratívnym regionálnym centrom na severovýchode Slovenska. Presná poloha – spojenie dvoch riek Torysa a Sekčov (Košická kotlina). Neďaleko sa nachádzajú pohoria Slanské Vrchy a Šarišská Vrchovina. V Prešove žije asi deväťdesiat tisíc obyvateľov. Na miestnej univerzite tu študujú tisíce študentov. Je jedným z najväčších v krajine.

Mesto sa nazýva perlou východnej časti Slovenska a niekedy aj Aténami v Toryse. Jeho slávna minulosť bola logickým výsledkom rýchleho rozvoja našej doby. Prešov mal v stredoveku privilégiá kráľovského mesta. Prínos občanov ku kultúre a vzdelávaniu v krajine je neoceniteľný. Mesto má štyri katastrálne časti: Prešov, Šalgovík, Solivar a Nižná Šebastová. Patrí do Košicko – Prešovskej aglomerácie.

Poznámka. V Prešove je sídlo arcibiskupa Metropolitu – hlavy všetkých gréckych katolíkov v krajine. Usadil sa tu aj pravoslávny metropolita Českej republiky / Slovenska. Prešovská pravoslávna eparchia vznikla po druhej svetovej vojne rozdelením Mukačevsko-prešovskej pravoslávnej eparchie. Katedrálny chrám svätého kniežaťa Alexandra Nevského bol postavený v rokoch 1946 – 1950 v tradičnom ruskom štýle.

História MESTA

Civilizácia sa na týchto horských miestach začala v deviatom storočí od narodenia Krista. Na území moderného mesta v staroveku založili Slovania svoje prvé osídlenie. Stala sa súčasťou Veľkej Moravy. Po presídlení Uhrov sa celý región stal súčasťou mladého maďarského kráľovstva. Rýchly rozvoj osady s výhodnou polohou sa však začal nemeckou kolonizáciou. Niektorí odborníci považujú za zakladateľov mesta práve Nemcov.

Prvá písomná zmienka o Prešove (nazývaného Eperjes) je z roku 1247.

Začiatkom 12. storočia bolo toto územie začlenené do uhorského štátu. Prvá písomná zmienka o Prešove sa nachádza v listine kráľa Belu IV. z roku 1247. Na samom konci 12. storočia v roku 1299 udelil kráľ Ondrej III. Prešovu mestské výsady, osada získala osada štatút mesta a remeselníckeho a obchodného centra celej oblasti Šariša. V roku 1374 rozšíril kráľ Ľudovít I. osobitné slobody kráľovského mesta, čím sa mesto Prešov stalo slobodným kráľovským mestom. V polovici 14. storočia poľské pluky takmer úplne spálili mesto. Začiatkom šestnásteho storočia si ho podmanil transylvánsky vládca Bočkai, ale nie na dlho. Habsburgovci znovu ovládli Prešov a obnovili cisársky rád v regióne.

Mimoriadny hospodársky rozkvet zažilo mesto v 14. a 15. storočí, kedy sa tu zakladali cechy (kožušnícky, kováčsky, krajčírsky, obuvnícky a podobné) v tom čase tu žilo okolo dvetisíc ľudí zaoberajúcich sa prevažne remeslom. V roku 1455 dostalo mesto od kráľa Ladislava Pohrobka svoj prvý mestský znak. Vďaka hospodárskej prosperite mesta 15. storočie znamenalo aj rozvoj stavebného ruchu, ktoré sa odzrkadlilo na honosnej architektúre meštianskych domov. Rozmach protestantov, ktorí tu boli známi už od roku 1530, bol začiatkom ďalšieho zaujímavého obdobia v histórii mesta.

Prešov prežil niekoľko povstaní. Vojny za oslobodenie – od roku 1604, kedy vypuklo prvé z celého radu protihabsburských povstaní uhorských stavov, až do roku 1710, keď mesto kapitulovalo pred silným habsburským vojskom, bol Prešov mnohokrát obliehaný rôznymi vojskami povstalcov, ba aj cisárskymi vojskami. Napríklad: Bočkajovi povstalci, vojská generála Basta, povstalci Juraja I. Rákociho, Vešeléniho sprisahanie, kuruckí povstalci, Tököliho povstanie, kedy boli jeho štvrte, takmer zrovnalné so zemou. Neskôr bolo mesto zvolené Vatikánom na zintenzívnenie boja proti Luteránom. A od roku 1683 tu sídlil krvavý Prešovský súd proti heretikom. Potom sa hlavné námestie zmenilo na miesto pre demonštračné popravy. Šibenica bola dlho považovaná za jeho zlovestnú a symbolickú výzdobu. Boli tu vykonané desiatky rozsudkov smrti.

V šestnástom a sedemnástom storočí sa Prešov stal školským strediskom kraja a celého regiónu. Odtiaľ vyšla celá plejáda vynikajúcich nemeckých vedcov a pedagógov.

Novým impulzom pre rozvoj mesta bola výstavba železnice. Koncom osemnásteho a začiatkom devätnásteho storočia boli v meste otvorené ziskové podniky a obchodné domy. Po prvej svetovej vojne sa Prešov stal jedným z priemyselných centier novej republiky, rýchly rozvoj priemyslu by sa však mal datovať od roku 1948. Boli postavené mnohé továrne a závody. Postavené boli aj celé obytné štvrte. Počet obyvateľov Prešova sa zvyšoval bezprecedentným tempom. A ak v päťdesiatych rokoch minulého storočia to bolo dvadsať päť tisíc, potom v sedemdesiatych rokoch to už bolo takmer šesťdesiat tisíc. Pred rozpadom Československa v meste žilo vyše osemdesiat tisíc obyvateľov.

V súčasnosti je Prešov mesto s priaznivou perspektívou rastu všetkých ekonomických a sociálnych ukazovateľov. Stavia sa tu veľa bývania, obchod a kultúra prekvitajú. Mestské úrady venujú veľkú pozornosť rozvoju vzdelávania a športu.

Zaujímavé pamiatky

Prešov láka turistov z celého Slovenska a Európy. Mesto má okolo tristo historických pamiatok. Ústrednou časťou je desaťročia chránené pásmo historických a kultúrnych pamiatok. V Prešove môžete donekonečna obdivovať posvätné poklady šarišského regiónu, cítiť atmosféru starodávnych ulíc a námestí, fotografovať blízkosť desiatok pamiatok.

Mestské opevnenie

Dnes z neho uvidíte iba rozptýlené časti spoločnej ochrannej štruktúry. V 19. storočí boli zásadne zničené. Zachoval sa východný priekop, dvojposchodová veža a tzv. Floriánska brána.

Caraffova väznica

Caraffova väznica – bola postavená v 15. storočí pri hlavnej ulici mesta Prešov. Budova nesie meno generála Caraffa, ktorý viedol „Prešovské jatky". V súčasnosti sa tu nachádza Galéria PKO Prešov.

Župný dom

Táto budova bola mnohokrát zrekonštruovaná a v súčasnosti slúži ako neštandardný symbol mesta. Ľahko sa stráca v strede iných rovnako krásnych obytných budov.

Poznámka. Administratívne budovy v európskych mestách sa zvyčajne dobre vynímajú, od okolitých a často dominujú (stúpajú) nad centrálnymi štvrťami a námestiami.

Po požiari v roku 1788 bol Župný dom vážne poškodený a potreboval dôkladnú rekonštrukciu. Počas tejto rekonštrukcie bol na fasádu budovy pridaný balkón, ktorý bol v histórii označený ako miesto, z ktorého bola 16. júna 1919 vyhlásená Slovenská sovietska republika, doslova – Slovenská republika Rád.

V dvojpodlažnom podzemí – pivnici Župného domu sa teraz nachádza Múzeum vína.

Konkatedrála svätého Mikuláša

Konkatedrála svätého Mikuláša – bola postavená v polovici 14. storočia na mieste náboženskej budovy z 13. storočia. Je jedným z najstarších a najvýznamnejších kostolov na Slovensku. Je jednoloďová s vyvýšeným polygonálnym presbytériom. Vonkajšie rozmery konkatedrály sú 54,7 m dĺžky, 34,45 šírky. Výška vnútorných lodí je 16 m a veža dosahuje výšku 71 metrov. Chrám je neskorogotickou stavbou halového typu (výška všetkých lodí je rovnaká) s troma loďami, troma presbytériami, so sieťovou a hviezdicovou klenbou.

V roku 1502 stavbu rozšírili smerom na juh v neskorogotickom štýle. Na prestavbe sa podieľali majstri kamenári Mikuláš a Michal pod vedením Prešovského staviteľa J. Brengiszera. Trojlodie bolo dokončené v roku 1505. Celá prestavba bola dokončená v roku 1515. Počas tohto obdobia zaklenuli bočnú svätyňu, dokončili vstupnú halu kostola a vytesali kamenné ostenie okien. Gotické prvky a nové zmeny v interiéri sú výsledkom reštaurovania v 20. storočí.

Kostol svätej Trojice

Evanjelický a. v. chrám Svätej Trojice je chrámom Evanjelickej cirkvi a. v. na Hlavnej ulici v Prešove na Slovensku. Je ojedinelou renesančnou stavbou, ktorá bola 17. apríla 1963 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Stavba kostola sa začala 25. júla 1642. Náboženská budova 17. storočia zaujme svojou bohatou výzdobou interiéru zo 17. a 18. storočia. Počas tejto doby došlo k niekoľkým požiarom, ktoré ju do základov zničili. Lavičky zo 17. storočia vo vnútri samotného kostola sa zachovali. Varhany od roku 1642 sú jednou z najkrajších barokových pamiatok v Prešove. Pozornosť priťahuje aj obraz Krista a samaritánskej ženy.

Je kópiou plátna spáleného v roku 1913.

Evanjelické kolégium

Bývalá školská budova v Prešove v ktorej v rokoch 1667 – 1918 sídlil rovnomenný školský ústav. Budova bola postavená v šestnástom storočí za pomoci maďarských, poľských a holandských evanjelistov, ako aj mnohých európskych kniežat. V roku 1673 odobrali školu jezuiti. O storočie neskôr bola vrátená svojim oprávneným majiteľom.

Františkánsky Kostol svätého Jozefa a kláštor

Budova v staroveku patrila karmelitánom. Koncom trinásteho storočia bola zásadne prestavaná. Komplex kostola a kláštora sa neskôr stal mestským majetkom, ale bol prevedený na františkánov. Prestavali ho tak, aby vyhovoval ich potrebám. Južná a severná časť komplexu sú ohradené. Objekt bol tiež obnovený v osemnástom a dvadsiatom storočí.

Kalvária

Architektonický komplex – je barokovým pamätníkom z polovice osemnásteho storočia. Dominuje západnej časti Prešova. Patrí sem Bazilika svätého Kríža, kaplnka Krížovej cesty, kaplnka Svätých schodov, katakomby a starý cintorín.

Ortodoxná synagóga

Synagóga je dnes jedinou funkčnou synagógou v meste. Bola postavená v roku 1898 podľa maurského štýlu synagógy v Tokai, s umelecky cenným interiérom aj exteriérom. Nachádza sa v jednej z bočných uličiek historického centra mesta, na Okružnej ulici. V roku 1898 bola slávnostne uvedená do užívania na sviatok Jom kipur. Synagóga je súčasťou suburbia vzácnych židovských komunálnych inštitúcií skladajúci sa z modlitebne, chéderu – židovskej školy, rabinátu a rituálneho bitúnku, ktorý vybudovala Ortodoxná obec v priestore za mestskými hradbami. Komplex stavieb je Národnou kultúrnou pamiatkou.

Synagóga slúžila svojmu účelu až do roku 1942. Na jar a v lete toho istého roku sa spolu s priľahlým územím stalo bezprostredne pred deportáciou miestom stretnutia Židov v Prešove. Počas okupácie sa v synagóge nachádzali stajne a garáže. Po obnove synagóga obnovila svoju činnosť v roku 1948.

Židovské múzeum v Prešove bolo založené v roku 1928 a bolo prvým svojho druhu na Slovensku. Múzeum má okolo 300 exponátov z celého sveta.

Gréckokatolícky kostol svätého Jána Krstiteľa

Je ďalšou kultovou barokovou budovou. Stredoveká scenéria sa tu spája s moderným prostredím. Kostol sa používa na náboženské obrady dodnes a priťahuje tisíce turistov svojimi posvätnými relikviami, ako aj kópiou Turínskeho plátna. Vľavo je Prešovská arcidiecéza. Medzi Prešovské metropolity patrí diecéza Bratislava, Košice. Katedrálou prešovskej arcidiecézy je katedrála svätého Jána Krstiteľa, ktorá sa nachádza vpravo na fotografi. 

Chrám Svätého Alexandra Nevského

Tento chrám je hlavnou pravoslávnou katedrálou na Slovensku. Bol postavený v Prešove v rokoch 1946-1950.

Chrám bol postavený v duchu tradícií pravoslávnej ruskej architektúry. Je ozdobený piatimi vypuklými kupolami, ktoré pripomínajú typickú architektúru antického cárskeho Ruska. Je venovaný princovi, svätému Alexandrovi Nevskému. Ihlanová zvonica bola postavená v rokoch 1969 až 1970. Dominantou interiéru je dvojradové drevený ikonostas.

Bosákov Dom

Secesná budova bola postavená na rohu ulic Hlavná a Levočská v rokoch 1923 až 1924 a pôvodne bola určená pre účely fnančného inštitútu.

Bola pomenovaná po slovenskom krajanovi Michalovi Bosákovi, z ktorého sa v krátkom čase stal jeden z popredných amerických bankárov. V Spojených štátoch vlastnil niekoľko bánk, napríklad bol členom predstavenstva viacerých bánk. Bank of Europe v New Yorku alebo prvej národnej banky v Olyphant. Jeho podpis tiež stojí na 10 dolárovke, ktorú jeho banka oprávnila vydať vláde USA.

Michal Bosák okrem toho 30. mája 1918 podpísal Pittsburghskú dohodu, podľa ktorej by Slovensko malo mať v budúcom česko-slovenskom štáte autonómne postavenie. V roku 1920 založil v Bratislave americko-slovenskú banku, ktorá mala 9 pobočiek a jedna z nich bola v Prešove.

Bosákov dom – krásna secesná budova s neobvyklou sochárskou výzdobou 20. rokov 20. storočia. Postavil ho slovenský bankár Michal Bosák, ktorý žil a pracoval v USA a ktorého podpis zdobí desať dolárovú bankovku vydanú v rokoch 1990 – 1929, ako aj Pittsburghskú dohodu, jeden z dokumentov na začiatku československej štátnosti. V budove sídlila pobočka americko-slovenskej banky Bosak, ktorá bola otvorená v roku 1920 v Bratislave.

Immaculata

Sochárske dielo polovice osemnásteho storočia. Dali ho postaviť v roku 1751 jezuiti. Bolo postavené na pamiatku obetí morových epidémií, ktoré mesto Prešov postihli v roku 1679 a 1710. Väčšinu peňazí na stavbu (1200 zlatých) odkázal v závete mešťan Ján Rudiger Feigenbuz, ďalšie darovali grófky Csákyová a Pethöová. Samotné súsošie, ktorého stĺp má štyri strany, obkolesujú 4 sochy svätcov, a sú umiestnené na podstavcoch. Z nich je pôvodná socha svätého Jana Nepomuckého a socha svätého Mikuláša. V úrovni týchto sôch, ale na stenách stĺpa, sú orámované reliéfy košických mučeníkov. Nad nimi sa týčia 4 menšie sochy iných svätcov. Na vrchole súsošia dominuje celému dielu, vznešená socha Nepoškvrnenej Panny Márie s Ježiškom na ľavej ruke, ktorý drží zemeguľu, a žezlom v pravej ruke. Na hlavách týchto skulptúr sú pozlátené kráľovské korunky. Základnú rekonštrukciu celého súsošia, vykonal v roku 1967, košický sochár Vojtech Löffler. Reštaurované bolo aj v rokoch 1995 – 1997.

Fontána Neptúna

História slávneho diela majstra Vincenta Tavia z Košíc sa začína v roku 1789. Je darom mestu od Marka Hollandera, ktorý bol obchodníkom v meste.

Zujímavé fakty

Štyridsiata deviata rovnobežka prechádza historickou časťou mesta. Mesto je obklopené úžasne krásnou prírodou. Má mierne, konštantné podnebie, čo prispieva k perfektnej dovolenke v lete aj v zime. Vysoké Tatry sú od Prešova vzdialené iba sedemdesiat kilometrov. Za pekného počasia si ich môžete prezrieť priamo z miestnych štvrtí.

Prešov je hrdý na to, že sa stal mestom, kde bola vydaná prvá tlačená kniha v krajine.

Narodili sa a žili tu Jakub Bogdani[1], Pál Maléter [2], Katarína Knechtová, Peter Lipa, Peter Nagy, Ivan Tásler, Juraj Kukura a ďalšie celebrity. Prešov je mnohotvárny a jedinečný. Je to centrum nadnárodného regiónu, v ktorom stovky rokov žijú a pracujú ľudia rôznych národností a náboženstiev.

Od polovice 18. storočia Alexander Duchnovič (* 24. apríl 1803, Topoľa – † 30. marec 1865, Prešov)/rusínsky národný buditeľ, spisovateľ, gréckokatolícky farár v Beloveži a Chmeľovej/ prebudil „rusínskeho ducha" a vyzval na svätenie omší. Od roku 1990 je po ňom pomenované rusínske Divadlo Alexandra Duchnoviča v Prešove. V tom čase študovali talentované deti v meste na gréckokatolíckom a potom učiteľskom seminári.

1. Jakub Bogdan (* 6. máj 1658, Prešov – † 11. november 1724, Londýn, Spojené kráľovstvo) pôvodom slovenský barokový maliar tvoriaci prevažne v Anglicku.

2. Pál Maléter – minister obrany Maďarska, vojenský líder revolúcie 1956 (* 4 Septembra 1917 v Prešove a popravený 16. júna 1958 v Budapešti).

Kultúrne podujatia

Najzaujímavejšími každoročnými podujatiami v meste sú Prešovská Hudobná jar, Soľnobanský jarmok spojený s Medzinárodným dňom múzeí, Festival čipiek a Prešovské kultúrne leto.