Trenčín

Trenčín - mesto na západnom Slovensku s bohatou históriou, ktorá siaha až do čias Rímskej ríše. Leží na rieke Váh a má viac ako 55 000 obyvateľov.

Historické súvislosti

V rímskych časoch bol Trenčín dôležitým vojenským a obchodným centrom, známym ako Laugaricio.

V 9. storočí bol Trenčín súčasťou Veľkomoravskej ríše, slovanského štátu, ktorý existoval v strednej Európe. V tomto období sa Trenčín stal kultúrnym centrom slovanských národov a zohral kľúčovú úlohu pri šírení kresťanstva v regióne. Počas vlády Veľkomoravskej ríše bol Trenčín centrom obchodu, spájal rôzne regióny Európy a umožňoval výmenu tovaru a myšlienok. Mesto bolo tiež známe svojimi zručnými remeselníkmi a bolo centrom kovovýroby, tkania a hrnčiarstva.

V 11. storočí sa Trenčín stal centrom Považia a od kráľa Bélu IV. získal mestské výsady. V stredoveku bol Trenčín strategicky dôležitým mestom, o ktoré často bojovali rôzne kráľovstvá a ríše.

V 19. a 20. storočí zaznamenal Trenčín významný priemyselný a hospodársky rozvoj a stal sa centrom textilného, strojárskeho a potravinárskeho priemyslu. Počas druhej svetovej vojny bol Trenčín okupovaný nacistickým Nemeckom a utrpel značné škody.

Po vojne bol Trenčín obnovený a stal sa významným centrom vzdelávania, kultúry a priemyslu na Slovensku. Dnes je mesto známe zachovalým stredovekým hradom a jedinečnou kombináciou modernej a historickej architektúry.

Dedičstvo Rímskej ríše a Veľkomoravskej ríše je v Trenčíne viditeľné dodnes. Bohatá história mesta z neho urobila obľúbenú turistickú destináciu, ktorá láka turistov z celého sveta, aby spoznali jeho jedinečnú zmes starovekej a modernej histórie.

Rímsky nápis

V Trenčíne sa nachádza jedinečná historická pamiatka známa ako Rímsky skalný nápis. Tento staroveký nápis je vytesaný do skaly Trenčianskeho hradného vrchu a považuje sa za jeden z najvýznamnejších rímskych nápisov na Slovensku.

Predpokladá sa, že nápis pochádza z druhého storočia nášho letopočtu a vznikol v čase, keď bol Trenčín rímskym vojenským a obchodným centrom. Nápis obsahuje mená niekoľkých rímskych legionárov a predpokladá sa, že bol vytvorený na pamiatku vojakov.

Dnes je rímsky nápis na skale chránený ako kultúrna pamiatka a je dobre zachovaný pre budúce generácie, aby sa ním mohli tešiť a študovať ho. Je pripomienkou významnej úlohy Trenčína v dejinách Rímskej ríše a kultúrneho dedičstva Slovenska.

Trenčianský hrad

Tomuto nádhernému hradu je venovaný samostatný článok v položke "hrady" so všetkými detailmi a početnými fotografami. Cenami za vstupenky, exkurzie a mnohými ďalšími užitočnými informáciami pre turistov. Podrobne o Trenčianskom hrade.

Staré mesto

V starom meste obdivujte luxusné námestie a početné architektonické pamiatky. Tak teda začnime našu cestu.

Začneme s Hotelom Elizabeth. Samozrejme, že Hotel je v krásnej budove a má zaujímavú históriu, ako v zásade každý Hotel nachádzajúci sa v starej budove, ale hlavná historická pamiatka je vo vnútri hotela. Vzhľadom k tomu, Hotel sa nachádza v blízkosti hory, on ukryl unikátny rímsky nápis 179 AD, vľavo na tejto skale. Tento nápis dal zhotoviť legát II pomocnej Légie M. V. Maximianus, na počesť víťazstva nad germánskymi Kvádmi v počte 855 vojakov.

Trenčianské múzeum

Trenčianské Múzeum sa nachádza v budove bývalej regionálnej administratívy (Župného domu). Budova s krásnou fasádou a erbom nad vchodom. Pred múzeom v tejto budove sídlila Prírodovedecká regionálna spoločnosť Trenčianskej oblasti (Prírodovedný spolok župy Trenčianskej), ktorá bola založená v roku 1877 Dr. Karolom Brančíkom.

Neskôr, v 1912 sa prírodná spoločnosť zlúčila s múzeom, čím vzniklo Trenčianské múzeum.

Múzeum ako súčasť regiónu s bohatou históriou a kultúrou absorbovalo historické, prírodné-vedecké, umelecké-historické, archeologické, etnografcké, umelecké a literárno-historické expozície. Múzejné zbierky obsahujú 175 449 položiek, uvidíte zaujímavé archeologické nálezy (7123 exponátov), numizmatické zbierky (34872 exponátov), zbierky odznakov, nábytku, interiérových predmetov, zbraní a umeleckých remesiel, a mnoho iných. Medzi najcennejšie zbierky múzea patrí zbierka obrazov rodiny Ilešháziovcov. Rod Ileshazi – dediči štátnikov, Pána Trenčianského hradu od 1594 do 1835. Rozsiahla zbierka tohto druhu je prezentovaná v umeleckej galérii Trenčianského hradu.

Morový stĺp

Mor si zobral veľa životov, zanechal rany v srdciach ľudí. Trenčín ho zažil v 18. storočí. Na pamiatku tohto bol postavený pamätník – zrážka s morom. Je vyrobená v barokovom štýle.

Mierové námestie

Po celé stáročia, bolo Mierové námestie politickým a kultúrnym centrom Trenčína. V rokoch 1652-1657 bol v južnej časti námestia postavený Jezuitský kláštor, teraz je v ňom rímskokatolícky kostol.

Socha svätého Jána Nepomuckého a Morový stĺp boli inštalované v 18 storočí.

Na začiatku 19 storočia sa k nim pripojila socha sv. Floriána, ktorý chráni mesto pred požiarmi, ale nedočkal sa dneška. Postupne boli postavené ďalšie budovy: radnica, regionálna správa budov, pošta, Kasíno a Hotel.

Čo sa týka názvu, Mierové námestie sa začalo používať od roku 1962. Predtým, malo toto námestie veľa rôznych mien: : Intra moenia (XV storočie), Civitas (XV-XVI storočia), Teatrum, Rink, Forum publicum (1772, 1785), Hauptplatz (stred XIX storočia), Fópiac, Fóter (1868-1911), Szalavsky Gyulatér (1911-1918), Masarykovo námestie (1918-1938), Hlinkovo námestie (1938-1945), Stalinovo námestie (1945-1962) a nakoniec Mierové námestie.

Kostol sv. Františka Xaverského

Rímskokatolícky kostol sv. Františka Xaverského (pôvodne Jesuitský, rímskokatolícky od roku 1776) je jednou z najkrajších barokových pamiatok na Slovensku.

Zaujímavý je najmä pre jeho iluzívne maľby kupoly. V skutočnosti sa v kostole kupola nenachádza, ale obraz je vyrobený takým spôsobom, že vytvára dojem jej existencie.

V 1653, Jezuiti položil prvý kameň v základoch tohoto kostola.

Bol postavený v roku 1653-1657. – architektmi Talianského pôvodu Pietro a Gothard Spazzo v ranno- barokovom štýle.

Za predlohu slúžil Rímsky kostol Il Gesù, ktorý slúžil ako predloha viacerých jezuitských chrámov v celej strednej Európe.

V tomto štýle boli postavené aj Viedenský univerzitný kostol (1623-1631) a Trnavský univerzitný kostol (1629- 1637). Antonio a Pietro Spazzo).

Kostol bol vysvätený 1 júla, 1657 arcibiskupom Jurajom Lyppayom (Juraj Lyppay) a Svätý František Xaverský (1506-1552) sa stal patrónom chrámu.

Úctievať svätého Františka v Európe bola rozšírené najmä v Ríme, Jezuitský kostol v Trenčíne bol prvý na Slovensku ktorému vybrali tohoto patróna. Počas veľkého požiaru v Trenčíne 14. mája 1708, interiér kostola a susedný jezuitský kláštor úplne vyhoreli.

Na obnovu kostola bol pozvaný z Viedne Taliansky Jezuita nováčik a umelec Andrea Pozzo, a on bol ten, kto navrhol univerzitný kostol vo Viedni, ale nemal čas prísť do Trenčína, zomrel vo Viedni v roku 1709.

Namiesto neho bol pozvaný z Viedne Christoph Tausch (1673-1731) Jezuita nováčik, architekt a maliar tirolského pôvodu.

Christoph Tausch úplne obnovil kostol svätého Františka.

Maľby v priestoroch kostola boli venované životu svätého Františka, patróna chrámu.

Mestská brána

Mestské vráta/spodné vráta/Mestská brána ponúka krásny výhľad na Trenčianský hrad, kostol narodenia Panny Márie a Mierové námestie. Bola postavená ako súčasť mestského opevnenia na začiatku 15. storočia. Od obdobia rozvinutého stredoveku slúžila ako západný vchod na hlavné, terajšie Mierové námestie. Spočiatku, veža bola dvoj podlažnou, neskôr sa prestavovala, dostavovala, teraz dosahuje 32 metrov.

Synagóga

Trenčianská synagóga je jedným z najkrajších a najzaujímavejších výtvorov svojho druhu na Slovensku. Bola postavená v blízkosti Starej synagógy v roku 1913, podľa projektu Berlínskeho architekta Richarda Scheibnera. A bola postavená Trenčianskou stavebnou spoločnosťou Fuchs Neigreisz.

Historický vzhľad, ale zároveň moderné železobetónové konštrukcie v byzantskom a maurskom-východnom štýle.

Pred svetovou vojnou II sa používala na neologické účely; počas vojny bola synagóga znesvätená a všetok interiér bol ukradnutý. Rekonštrukcia sa uskutočnila v rokoch 1974-1984.

V pôvodnej podobe sa zachovala iba kupola dómu s krásnym lustrom a vitráže s orientálnymi kvetinovými motívmi.

Od rekonštrukcie sa centrálna hala pod kopulou využíva na výstavy.

Naproti synagóge, dvojposchodová budova je od roku 1868 domovom židovskej školy. Návšteva synagógy je možná len v čase konania výstav.

Galéria Miloša Alexandra Bazovského

Galéria sa zameriava na Slovenské výtvarné umenie 20. a 21. storočia a priamo na diela Bazovsky, ktorý v jeho dielach dokonale, emocionálne a presvedčivo sprostredkuje podstatu Slovenskej krajiny a základnú flozofu života jeho obyvateľov, pričom uplatňuje rôzne umelecké štýly.

Katov dom

Jediná budova tohto typu, zachovaná dodnes, ktorá nebola podrobená významným zmenám počas rekonštrukcie. Pravdepodobne už existujúca v 1607.

V 17. storočí v dome sídli mestské väzenie, rovnako aj mestský kat.

Teraz tam môžete vidieť meče Trenčianského kata, putá, šable a muškety strážcov poriadku, ich oblečenie a podobne. 

Zaujímavosť

Prípad mrtvej barónky

Antónia de Andricky bola dcérou bohatého baróna Andrického. Zamilovala sa do mladého zemana, ktorého meno sa nedochovalo. ( – od slova zem; nižší dvoranský titul malých poľnohospodárov s stredovekých kráľovstvách Česka, Slovenska, Maďarska a Poľska. )

Jej otcovi sa to vôbec nepáčilo, pretože mal veľké ambície a nechcel dať svoju dcéru mužovi s najnižším titulom.

V hneve, on predniesol fatálnu vetu: "radšej by som ťa videl mŕtvu, ako vydatú za toho žobráka. 

Čo sa aj okamžite vyplnilo. Antonina odpadla na zem bez dychu. Prizvaný lekár potvrdil smrť a na 1. júl 1796, bol naplánovaný pohreb. Ale mŕtva barónka mal prekvapivo živý vzhľad: červeň na lícach a ohybné prsty. To vzbudilo podozrenie, že nezomrela.

Bolo rozhodnuté, ju neuzavrieť v krypte, ale dať na chvíľu v otvorenej rakve na schodoch krypty.

Keď sa situácia nezmenila ani na druhý deň, bola barónka predsa zamurovaná v krypte, hoci pleť bola stále červená a prsty boli ohybné.

Čoskoro prišiel do krypty kostolník a chcel napísať meno na tabuľku. Počujúc zvnútra volanie o pomoc, stratil vedomie zo strachu.

Mnísi, ktorí ho našli nepočuli zvuk z krypty a myslel si, že sa mu buď snilo, alebo sa zbláznil. A viac sa k tejto otázke nevrátili.

Teraz už nie je možné zistiť, čo je v tomto strašnom príbehu pravda a čo je fkcia. Ale bolo by lepšie, aby sa krypta tej barónky neotvárala.

 

Trenčín – mesto, ktorého návšteva zanechá mnoho výnimočných emócií.