Vlkolínec

Na Slovensku sa zachovalo niekoľko rokmi nezmenených dedín, ktoré sa stali etnografickými múzeami. Jednou z takýchto obcí je Vlkolínec. Od roku 1993 je zapísaná na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Vlkolínec je príkladom drevenej architektúry, typickej pre architektúru sídiel v severnej časti Karpát.

História obce Vlkolínec

Vlkolínec sa prvýkrát spomína v roku 1376. Miestni obyvatelia si stavali domy s využitím dreva v okolitých horách. V blízkosti sa dala nájsť hlina na vyplnenie trhlín a vyrovnanie stien. Zrubové chaty boli pokryté drevenými škridlami. Okrem tesárskych prác sa Slováci venovali aj chovu dobytka, lovu a rôznym remeslám.

V 14. storočí tu bolo niekoľko domov a spomínajú sa ako súčasť obce Ružomberok. V písomnostiach zo začiatku 17. storočia sa spomína deväť chalúp. Hlavná časť komplexu obce bola postavená v 19. storočí.

Vlkolínca sa čas nedotkol, takže pôvodný typ stavby je pre súčasného človeka zaujímavý ako múzejné dielo.

Poloha obce Vlkolínec

Individuálny charakter obce sa zachoval vďaka odľahlosti Vlkolínca od hlavných ciest. Obec sa nachádza na východnej strane pohoria Veľká Fatra, v nadmorskej výške 718 m n. m. Obec chráni skalnatý vrchol Sidorovo.

Hrebene Veľkej Fatry sú malebné. Rastú tu bukové, jedľové a tisové háje, menej často smrekové. Vyskytuje sa tu veľa vzácnych rastlín a kvetov. Veľkolepé sú strmé skaly z krasových hornín v okolí. Neďaleko, v národnom parku, sa nachádza termálne kúpalisko Bešeňová.

Zrubové domy s neobvyklou architektúrou vyzerajú atraktívne na pozadí zelených lesov a polí. Názov obce pochádza od vlkov, ktorí kedysi obývali veľkofatranské lesy. Existuje názor, že preklad názvu obce pochádza z okolia malebných horských štítov.

Skanzen - múzeum pod holým nebom

Obec Vlkolínec je úplnou muzeálnou raritou. Domy tu nie sú prevezené z rôznych kútov krajiny, ale postavili si ich obyvatelia v priebehu predchádzajúcich storočí. V niektorých domoch dodnes bývajú tí, ktorí toto krásne miesto nemohli opustiť.

Vonkajšia štruktúra slovenskej chaty je zaujímavá:

1. Guľatina sa ukladá na základ z masívu.

2. Sedlové špicaté strechy sú pokryté dreveným šindľom

3. Steny sú obložené - namazané hlinou a obielené. Už z diaľky upútajú zelené, modré a žlté steny na maľovaných základoch.

4. Na rámy a sokle sa vyberajú farby kontrastujúce so stenami domu.

Domy sú zdobené rohmi, podkovami, figúrkami zvierat a závesnými kvetináčmi. Domčeky stoja v úzkych uličkách vedľa seba.

Prázdne chaty vo Vkolínci si zachovali svoje vnútorné vybavenie. Nachádzajú sa tu predmety každodennej potreby Slovanov z minulých storočí.

Brvná vo vnútri domov sú obielené. Drevená podlaha nie je natretá. V jednom zrube, postavenom v roku 1886, je umiestnená expozícia starého nábytku a náradia z Liptovského múzea. V ďalšej drevenici sa nachádza expozícia predmetov domácej potreby a náradia. Časť nábytku vyrobili obyvatelia obce. Je tu posteľ a kolíska pre dieťa, robustný stôl a stoličky na ohnutých nohách. Na stenách sú zarámované fotografie a výšivky. Je tu aj starodávna polica zo začierneného dreva na riad a stojan na lyžice a naberačky. Je tu tkáčsky stav a na podlahe sú rohože utkané dedinskými remeselníkmi.

Na domáce práce sa používalo drevené a hlinené náradie. Možno ho vidieť v stodolách na laviciach a policiach, v kuchyniach domov, pri sporáku.

Vedľa drevených chatrčí boli postavené hospodárske budovy. Slúžili na uskladnenie náradia a chov hospodárskych zvierat. Podlahy neboli pokryté drevom. Podlaha bola vyrovnaná suchou hlinou. V stodolách boli oddelené miesta na uskladnenie obilia a zeleniny. V domoch neboli pivnice. Mlieko sa ponáralo do studne, aby zostalo čerstvé.

Návštevníci uvidia, ako bol dom vo vnútri rozdelený na 2 alebo 3 miestnosti, ako žili a čo robili dedinčania v slovenských horách na prelome 19. a 20. storočia.

Pôvodné objekty múzejného komplexu:

V centre Vlkolínca sa nachádza rumpál. Používal sa na vyťahovanie vody zo studne alebo vrtu. Obyvatelia obce boli zásobovaní vodou pomocou vodných čerpadiel rozmiestnených pozdĺž ulíc.

Strom, ktorý rokmi stmavol, skrýva dvojposchodovú zvonicu postavenú v 70. rokoch 17. storočia. Neďaleko sa nachádza funkčná škola. Nachádza sa v nej galéria ľudového umenia.

Jedinou kamennou stavbou v obci je jednoloďová kaplnka Zvestovania Panny Márie (Kostol Navštívenia Panny Márie), ktorej podobu možno vidieť na stene vedľa vstupných dverí. V jej blízkosti sa nachádza cintorín. Náhrobné kamene a kríže sú stále v ruinách.

Dedinčania boli známi svojou zručnosťou pri vytváraní drevených figúrok. Na uliciach sa nachádzajú expresívne sochy zobrazujúce vidiecke gazdinky a veselých mužov. Pri vstupe do Vlkolínca sa nachádza postava dôstojnej slovenskej ženy.

Pri domčekoch sú lavičky, na ktorých si môžete posedieť a obdivovať krásu okolitej prírody.

Zaujímavosti

Architektonický komplex múzea Vlkolínec zahŕňa 73 exponátov. Viac ako 50 z nich sú domy. Chránené sú dokonca aj pamiatky, ako je senník a hospodárska usadlosť za dedinou.

Obec Vlkolínec je účasťou Ružomberka, ktorá je od nej vzdialený 6 kilometrov.

Obec je dvojradového typu. Zo stredu obce sa rozvetvujú dve ulice. Jedna vedie ku kostolu a druhá k vrchu Sidorovo. Výška hory je 1099 metrov.

Vlkolínec patrí do Národného parku Veľká Fatra. Pri odchode z obce sa môžete ponoriť do krásy karpatských štítov, obdivovať jedinečné prírodné pamiatky. Osobitnou turistickou atrakciou je tisový háj.

Exponáty obce, ako napríklad studňa, kostol a škola, boli postavené v roku 1860. Architektonický štýl kostola Zvestovania Panny Márie (Kostol Navštívenia Panny Márie) spája barok a klasicizmus.

V areáli múzea sa konajú folklórne festivaly, workshopy pletenia košíkov a tkania.

Drevená architektúra slovenskej obce Vlkolínec, ktorá je blízka všetkým Slovanom, láka svojou jedinečnosťou. Skanzen rozpráva o živote Slovákov v minulých storočiach.