Pieninský národný park

Pieninský národný park je jedným z 9 národných parkov na Slovensku. Nachádza sa na severe krajiny, v blízkosti hraníc s Poľskom. Cez park prechádza pohorie Pieniny, ktoré dalo územiu jeho názov.

Je známy aj ako najmenší národný park na Slovensku. Má rozlohu len 37,5 km2. Navyše sa tu nachádza nárazníková zóna, ktorá má tiež všetky obmedzenia súvisiace s ochranou prírody. Jej rozloha je takmer 245 kilometrov štvorcových.

História Pieninského národného parku

Pieniny vznikli pred mnohými miliónmi rokov, keď na Zemi ešte žili dinosaury. Pieniny vznikli pred mnohými miliónmi rokov, keď na Zemi ešte žili dinosaury. Dôkazom tejto skutočnosti sú archeologické vykopávky.

V stredoveku bolo Slovensko súčasťou Uhorského kráľovstva. A takmer celé jeho územie bolo vyhradenou pôdou, ktorá patrila bohatým obchodníkom a šľachticom. Boli medzi nimi dokonca aj kráľovské rodiny. A mnohí si tu postavili hrady, ktoré využívali ako vidiecke sídla. Ľudia sem chodili jednoducho oddychovať, jazdiť na koňoch po rozľahlých lesoch a loviť.

V roku 1932 navrhol známy poľský botanik Vladislav Schafer, aby sa územiu udelil štatút národného parku. V tom čase už územie nepatrilo súkromným vlastníkom pôdy, ale štátu. Vláda slávneho vedca vypočula. V máji 1932 bol vytvorený Pieninský národný park. Bol päťkrát menší ako teraz. Jeho rozloha bola len 7,5 km2.

Súčasná podoba parku a jeho príslušnosť k Slovensku bola zdokumentovaná v roku 1967. Rozloha územia bola stanovená na 21,2 km2. V roku 1997 bolo územie rozšírené na súčasnú veľkosť.

Geografia Pieninského národného parku

Ako sme už uviedli, Pieninský národný park sa nachádza na severe Slovenska. Konkrétne v Prešovskom kraji, Pieninský národný park sa teda nachádza na severe Slovenska.

Okres Kežmarok (Okres Kežmarok). Žije tu takmer 70 tisíc obyvateľov. Na území sa nachádza 41 sídiel, z toho 3 mestá. Hlavným z nich je Kežmarok.

Okres Stará Ľubovňa, oblasť je rozlohou o niečo menšia. Žije v nej 50 tisíc obyvateľov. Nachádza sa tu 33 osád. Vrátane dvoch miest, z ktorých jedno je administratívnym centrom. Je to mesto Stará Ľubovňa.

Dunajec preteká celým Pieninským národným parkom. Táto rieka je dlhá takmer 250 kilometrov. Začína na Slovensku a končí v Poľsku. Dunajec je známy svojimi búrlivými prúdmi, preto je na jeho úsekoch veľmi obľúbený rafting.

Celým parkom prechádza aj pohorie Pieniny. Čiastočne sa nachádza na Slovensku a čiastočne v Poľsku. Najvyšší vrchol sa romanticky nazýva Tri koruny (Trzy Korony) nachádza sa v Poľsku. Turisti sa naň môžu ľahko dostať. Navyše k nemu môžete pridať množstvo jaskýň, roklín a vodopádov.

Pieninský národný park má svojím spôsobom jedinečnú flóru. Vo veľkom počte tu nájdete sibírsky ďateľ horský, araby chochlaté, pieninské púpavy a dendratému Zavadského. Tieto rastliny sú endemity. Inými slovami, na svete je len málo miest, kde rastú, a preto sa považujú za vzácne.

Nemenej bohatá je aj fauna. Národný park je známy napríklad obrovským počtom motýľov. Vyskytuje sa tu viac ako 750 rôznych druhov motýľov. V rieke Dunajec žije približne 20 druhov rýb vrátane lososov a dunajských pstruhov. Je tu však aj možnosť spozorovať niektoré z väčších rýb. Na brehoch Dunajca sa napríklad často objavujú vydry. Ak sa vyberiete hlbšie do lesa, môžete naraziť na rysa. Turistom preto dôrazne odporúčame, aby sa neodchyľovali od stanovených trás.

Klíma Pieninského národného parku

Podnebie v Pieninskom národnom parku je takmer rovnaké ako na zvyšku Slovenska. Je kontinentálne, t. j. s výrazným sezónnym rozdelením. Zároveň je však veľmi mierne. Nie sú tu horúce letá ani studené zimy.

Dokonca aj na vrchole júla dosahuje teplota maximálne 22 stupňov Celzia. A v oblastiach priľahlých k horám je to ešte menej. A v zime sa mráz len zriedka dostane nad -5 stupňov Celzia. Najpríjemnejším ročným obdobím na dlhé prechádzky v národnom parku sú však jar a jeseň.

Prítomnosť hôr má ešte jeden účinok. Vďaka nim v Pieninách nefúka silný vietor. To je opäť ďalšia výhoda v prospech dlhých prechádzok a pozorovania prírody. Jediné, čo treba mať na pamäti, je, že v noci (okrem letných mesiacov) býva v parku dosť chladno. Mali by ste sa preto zásobiť teplým oblečením.

Pieninský národný park je určený predovšetkým na pešiu turistiku. V parku sú kilometre chodníkov. Môžete sa prechádzať na vlastnú päsť alebo sa môžete zúčastniť organizovaných výletov k rôznym prírodným zaujímavostiam. Medzi ne patrí napr:

Tri koruny sú najvyšším bodom Pienin. Existuje špeciálna trasa, ktorá umožňuje vystúpiť do výšky 982 metrov nad morom. Výhľad z vrcholu hory je nádherný.

Dunajec - môžete si vyskúšať splavovanie na pltiach. Mnohé z trás sú určené pre začiatočníkov, takže nie sú vôbec nebezpečné. Okrem toho dostávajú turisti inštruktáž a záchranné vesty.

Haligovské skaly sú komplexom horských vrcholov, ktoré sú známe množstvom jaskýň. V spoločnosti skúsených inštruktorov môžete do niektorých z nich zostúpiť.

V blízkosti Pieninského národného parku sa nachádza niekoľko osád: Kežmarok, Stará Ľubovňa, Červený Kláštor, kde sa ubytováva najviac turistov. Nájdete tu hotely, reštaurácie a obchody, ako aj historické pamiatky.

Stará Ľubovňa

Prvá písomná zmienka o Starej Ľubovni pochádza z roku 1292, ale určite existovala už predtým.

Pre rozvoj mesta bol významný rok 1364, keď kráľ Ľudovít I. udelil Starej Ľubovni dve výsady. (Uhorsko). Prvé privilégium zvýšilo postavenie mesta na úroveň Košíc a Budína. Druhá listina z 13. októbra 1364 udeľovala mestu široké privilégiá pri konaní výročných trhov. Ďalší rozvoj mesta výrazne ovplyvnilo zálohovanie územia poľskému kráľovi v rokoch 1412 - 1772.

V roku 1412 bola uzavretá "Ľubovnianska zmluva" medzi poľským kráľom Vladislavom II Jagelovským a uhorským kráľom Žigmundom I Luxemburským. Podľa tejto zmluvy bolo 16 spišských miest vrátane Ľubovnianskeho hradu zastavených za celkovú sumu zodpovedajúcu siedmim tonám striebra. Zmluva tiež priznávala právo pripojiť zastavené územia k Poľsku až do splatenia dlhu. Hoci zmluva obsahovala aj ďalšie podmienky, pre históriu hradu neboli relevantné. V dôsledku toho Uhorsko nikdy nemohlo vrátiť peniaze a územie Spiša zostalo súčasťou Poľska až do konca 18. storočia.

Hlavné pamätihodnosti

Kostol svätého Mikuláša. Pochádza z roku 1280. Je to jeden z najstarších kostolov v krajine. V druhej polovici 17. storočia bol prestavaný. V interiéri tohto kostola sa nachádza vzácna kamenná krstiteľnica zo 16. storočia v neskorogotickom štýle, ako aj neskorogotické náhrobné kamene z pieskovca a červeného mramoru.

Ľubovniansky Hrad sa čiastočne zachoval na vápencovom kopci obklopenom krásnou prírodou v nadmorskej výške 548 metrov. Vo svojich počiatkoch bola pevnosť strategicky dôležitou pevnosťou na ochranu obchodných ciest prechádzajúcich krajinou. S najväčšou pravdepodobnosťou bola postavená na prelome 13. a 14. storočia. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z konca 13. storočia.

Ľubovnianský skanzen. je zbierka pôvodných objektov, ktorá pripomína malebnú horskú dedinu a je príkladom národnej architektúry a ľudovej architektúry. Môžete si tu pozrieť niekoľko drevených stavieb z 19. a začiatku 20. storočia a zoznámiť sa s každodenným životom a hospodárskou kultúrou miestnych ľudí. Súčasťou prírodnej expozície je kováčska vyhňa, poľovnícky dom, školský dom a vodný mlyn.

Najcennejším exponátom skanzenu je gréckokatolícky drevený kostol postavený v roku 1833. Nádherná drevená stavba s pôvodným ikonostasom bola zasvätená svätému Michalovi Archanjelovi. Zaujímavosťou je, že v tejto sakrálnej stavbe sa dodnes konajú bohoslužby podľa gréckokatolíckeho obradu počas veľkých cirkevných sviatkov.

Dom ľubovnianskeho mešťana. Dom číslo 21 na Námestí svätého Mikuláša bol postavený na starých základoch v 18. storočí a má zaujímavý architektonický prvok - neskororenesančnú dverovú výplň v priechode na prízemí. Na tejto doske je nápis dokumentujúci požiar v roku 1639. Na čelnej stene v slepom okne sa nachádza aj obraz Najsvätejšej Trojice. Dom 21 dnes ukazuje život strednej vrstvy v 19. storočí a odhaľuje tajomstvá zlatníckeho remesla.

Červený kláštor

Dedina s názvom "Červený kláštor". sa nachádza na brehu Dunajca v Pieninskom národnom parku. Ide o oblasť Zamaguria, severovýchodne od Vysokých Tatier. Obec je vstupom do Pieninského národného parku a vedie do Prielomu Dunajca, národnej prírodnej rezervácie. Prielom Dunajca sa nachádza na hranici medzi Slovenskom a Poľskom v Pieninách. Je to majestátny kaňon, ktorý vo vápencovom masíve vyhĺbila rieka Dunajec. Jeho dĺžka je približne 9 km a výška skalných stien sa pohybuje od 200 do 300 metrov.

História obce Červený Kláštor je spojená s históriou kláštora kartuziánov, ktorý bol založený v roku 1319. Do roku 1563 slúžil kláštor ako sídlo kartuziánov. V rokoch 1704 - 1782 bol základňou rádu kamaldulov. V roku 1956 až do roku 1966 sa štát podujal na obnovu tejto národnej kultúrnej pamiatky a sprístupnil ju verejnosti ako kláštor.

Pieninský národný park je skutočným pokladom prírody a malebných krás, ktoré nenechajú žiadneho milovníka ľahostajným. Nádherné hory, rieky a jazerá, vzácne rastliny a živočíchy, ako aj čistý vzduch a priaznivé ekologické prostredie, to všetko z neho robí ideálne miesto na turistiku, prechádzky a cykloturistiku, ako aj na vedecký výskum a vzdelávacie programy. Ak ste ešte neboli v Pieninskom národnom parku, určite navštívte toto úžasné miesto a vychutnajte si jeho jedinečnú krásu a pokoj.