Slovenský kras

Národný park Slovenský kras sa nachádza na juhovýchode Slovenska. Spolu so susedným národným parkom Aggtelek (Maďarsko) tvorí celok, ktorý ako súvislé územie predstavuje najrozsiahlejšie krasové územie plošinového typu v strednej Európe.  Spomeňte si, že v jednej z kníh o Čarodejníkovi z krajiny Oz sa rozprávalo o siedmich podzemných kráľoch. A boli tam nekonečné jaskyne, ktoré sa rozprestierali po celej krajine čarodejníkov a dokonca zasahovali až do amerického Kansasu. No vidíte - rozprávkové podzemie existuje aj v skutočnosti. A Slovenský kras je toho živým dôkazom.

V oblasti sa nachádza niekoľko vysokých vrcholov, vrátane Matesovej skaly (925 m n. m.) a Jelenieho vrchu (947 m n. m.). Najnižšia nadmorská výška v regióne je pri Hrhove, približne 190 metrov nad morom.

Od roku 1995 sú jaskyne Slovenského krasu a Aggteleckého krasu (Maďarsko) zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Toto uznanie oslavuje ich výnimočnú krásu a význam pre svetové dedičstvo a zdôrazňuje význam zachovania a ochrany tejto jedinečnej prírodnej atrakcie pre budúce generácie. Návšteva týchto jaskýň sa stáva čoraz populárnejšou medzi turistami a milovníkmi prírody, ktorí si chcú vychutnať krásu a preskúmať historický a kultúrny význam tejto úžasnej prírodnej pamiatky.

V Slovenskom krase sa nachádza viac ako 1 350 jaskýň, čo z neho robí jednu z najznámejších krasových oblastí na svete. Viac ako 78 % územia pokrývajú lesy, čo vytvára priaznivé ekologické prostredie a prispieva k ochrane mnohých rastlinných a živočíšnych druhov. V Slovenskom krase sa nachádza viac ako 1 500 druhov rastlín, medzi ktorými sú vzácne a unikátne exempláre, ktoré sa inde na svete nenachádzajú.

História Slovenského krasu

Krasové jaskyne Slovenského krasu majú bohatú históriu starú mnoho tisíc rokov. Tieto jaskyne vznikli v druhohorách, približne pred 100 až 200 miliónmi rokov.

Územie, kde sa Slovenský kras nachádza, bolo dlho pod vodou, takže krasové útvary, ktoré dnes môžeme vidieť v jaskyniach, vznikli pod vodou.

Počas jury, ktorá nastala približne pred 200 miliónmi rokov, bol Slovenský kras pokrytý oceánom. Voda ovplyvnila horniny, spôsobila ich zrútenie a rozpustenie, čo viedlo k vzniku prvých jaskýň.

V období kriedy, ktoré nastalo približne pred 100 miliónmi rokov, bol Slovenský kras čiastočne pod vodou a čiastočne nad vodou. Toto obdobie zodpovedá za väčšinu vzniku krasových útvarov v jaskyniach.

V období paleogénu, ktoré nastalo približne pred 65 miliónmi rokov, bolo územie Slovenského krasu nad vodou. Voda prúdiaca na povrchu a v podzemí naďalej vytvárala jaskyne a nové krasové útvary.

Práve vďaka týmto prírodným procesom a bohatej histórii sa jaskyne Slovenského krasu stali jedným z najfascinujúcejších a najunikátnejších krasových útvarov na svete.

Krasové jaskyne slúžili ľuďom ako obydlia už dávno pred Kristom. Svedčia o tom archeologické nálezy. Novšie zmienky o Slovenskom krase pochádzajú z polovice 16. storočia a potom z konca 18. storočia, keď sa začal vedecký výskum jaskýň. Vtedy sa preskúmalo asi 2 až 3 kilometre podzemných chodieb a bola vypracovaná prvá mapa jaskýň.

Vedecký výskum jaskýň prebieha už viac ako tri storočia a za ten čas sa zvýšil aj záujem turistov o túto oblasť. Najmä v 20. storočí začalo do Slovenského krasu prichádzať veľa zahraničných návštevníkov. S narastajúcim počtom turistov začali miestne úrady uvažovať o ochrane jedinečnej prírody. Slovenský kras získal právnu ochranu 31. augusta 1973, keď bola vyhlásená chránená krajinná oblasť. V roku 1977 bol ako prvý na Slovensku zaradený do medzinárodnej siete biosférických rezervácií v rámci programu UNESCO Človek a biosféra a v súčasnosti je jednou zo štyroch slovenských biosférických rezervácií.

V roku 2002 bol Slovenský kras transformovaný na národný park s rozlohou 34 611 ha, čím sa upevnil jeho štatút a zvýšila sa ochrana jedinečnej prírody tohto územia.

Klíma Slovenského krasu

V zime sa priemerná teplota pohybuje od -2 do -6 stupňov Celzia, zatiaľ čo v lete v oblasti Slovenského krasu nie je dusivé teplo, dokonca ani na vrchole sezóny teplota nepresahuje +22-24 stupňov Celzia, čo umožňuje dlhé túry. V jaskyniach však môže byť oveľa chladnejšie, najmä v tých hlbších. Ak sa chystáte preskúmať podzemné chodby, majte to na pamäti a zásobte sa teplým oblečením. A samozrejme, nemali by ste sa do speleológie púšťať v období dažďov (na jeseň). Je to mimoriadne nebezpečné.

Flóra a fauna

Slovenský kras je bohatý na flóru a faunu vďaka svojej jedinečnej topografii, rozmanitej mikroklíme a geologickým vlastnostiam.

Osobitné miesto majú dve veľké šelmy, orol skalný a medveď hnedý.

Orol skalný je najväčší vták z čeľade jastrabovitých, ktorý sa vyskytuje v Európe. V Slovenskom krase hniezdia tieto majestátne dravce na skalnatých svahoch. Lovia veľké hlodavce, ako sú zajace a srny, a pri hľadaní koristi dokážu vystúpiť až do výšky 1,5 km.

Medveď hnedý je jedným z najzaujímavejších cicavcov, ktoré možno v tomto regióne vidieť. Sú to najväčšie predátory v Európe a majú veľký význam pre ekosystém. Sú na vrchole potravinového reťazca a môžu jesť mäso, ryby, bobule a rastliny.

Ďalším zaujímavým obyvateľom Slovenského krasu je drobný chrobák. Je to malý tvor, veľký len 5-7 cm, ktorý žije v zemi a živí sa hmyzom. Nie je ľahké ho spozorovať, ale niekedy ho môžete vidieť behať po zemi a hľadať korisť.

V tejto oblasti sa nachádza najväčšia zimujúca kolónia netopierov, ktorej počet sa pohybuje od 50 000 do 55 000 jedincov. V oblasti žije aj 11 z 12 druhov žiab, 11 z 12 druhov plazov, 6 zo 7 druhov sýkoriek a 24 z 28 druhov netopierov.

Okrem toho je kolónia netopierov skutočne veľkolepým druhom svojho druhu, čo je dôkazom, že Slovenský kras je dôležitým miestom pre ochranu biodiverzity.

Čo sa týka flóry, Slovenský kras je domovom mnohých druhov rastlín. V lesoch rastú duby, buky, smreky, borovice a rôzne druhy kríkov. V oblasti skalných stien rastú alpínske rastliny a mnohé druhy machov a lišajníkov. Rastie tu aj mnoho druhov kvetov, napríklad modré a žlté astry, narcisy a rôzne druhy orchideí.

Prítomnosť tak rozmanitých živočíšnych a rastlinných druhov robí zo Slovenského krasu ideálnu destináciu pre turistiku a cestovanie, najmä pre tých, ktorí sa zaujímajú o divokú prírodu a zvieratá.

Jaskyne Slovenského krasu

Slovenský kras je obrovský masív jaskýň s viac ako 1350 vápencovými jaskyňami a množstvom podzemných riek a jazier. Jaskyne Slovenského krasu však nie sú len pôsobivou prírodnou lokalitou, ale aj významnou historickou pamiatkou. Našli sa v nich stopy po dávnych osadách a artefakty, ktoré svedčia o živote ľudí na týchto miestach pred viac ako 10 000 rokmi.

Medzi najznámejšie a najprístupnejšie jaskyne Slovenského krasu patria Domica, Gombasecká jaskyňa, Jasovská jaskyňa, Krásnohorská jaskyňa a Ochtinská aragonitová jaskyňa. Každá z nich je jedinečná a pôsobivá svojimi farebnými útvarmi, nezvyčajnou faunou a tajomnou atmosférou.

Návšteva jaskýň Slovenského krasu je vzrušujúcim dobrodružstvom a jedinečnou príležitosťou spoznať tajomnú krásu podzemného sveta, ktorá sa vám navždy vryje do pamäti.

Slovenský kras je úžasné miesto, ktoré sa oplatí navštíviť každému, kto miluje prírodu a chce sa ponoriť do sveta tajomných podzemných jaskýň a nádherných krasových útvarov. Ponúka veľa možností na turistiku a výlety, ideálne pre skúsených speleológov aj začiatočníkov.

Okrem toho je Slovenský kras významný aj z kultúrneho hľadiska, pretože v niektorých jaskyniach sa nachádzajú archeologické nálezy, ktoré svedčia o tom, že tu ľudia žili už v dávnych dobách. To robí toto miesto ešte zaujímavejším a atraktívnejším pre turistov.

Návšteva Slovenského krasu v každom prípade zanechá nezabudnuteľný dojem a naplní váš život novými živými spomienkami. Ak ste tam teda ešte neboli, určite toto miesto navštívte a vychutnajte si jeho jedinečnú krásu a čaro.