Tatranský národný park

Tatranský národný park alebo TANAP je jedným z deviatich chránených území na Slovensku. Nachádza sa v najsevernejšej časti krajiny, priamo na hranici s Poľskom. Park má rozlohu 738 km2. Celá oblasť je popretkávaná turistickými a cyklistickými trasami, kvôli ktorým do parku prichádza množstvo turistov.

Láka ich aj nádherná príroda. V Národnom parku TANAP sa nachádza Gerlachovský štít, najvyšší vrch Slovenska. Vystupuje do výšky 2655 metrov nad morom. V parku sa nachádzajú aj desiatky jaskýň, vodopádov a jazier. V neposlednom rade sa v Tatrách zachoval jedinečný ekosystém. Vyskytuje sa tu niekoľko stoviek rôznych rastlín a rovnako veľa druhov živočíchov vrátane vtákov a rýb.

História TANAPu 

Územie, na ktorom sa dnes nachádza Tatranský národný park, vzniklo už pred 300 miliónmi rokov, v období tzv. prvohôr. A v tom čase sa po tomto území potulovalo veľa dinosaurov. A navyše rôznych druhov - bylinožravcov aj mäsožravcov. Svedčia o tom početné archeologické nálezy. A podľa vedcov praveké jaštery obývali územie Slovenska až do ich hromadného vyhynutia počas doby ľadovej.

V stredoveku, keď bolo dnešné Slovensko súčasťou Uhorského kráľovstva, bola táto oblasť rozsiahlym loveckým revírom. Mnohí príslušníci šľachty vrátane kráľovskej rodiny sem chodili strieľať na nejaký druh zvieraťa alebo vtáka. Napríklad medveďa, jeleňa alebo tetrova.

Myšlienka vytvoriť v tejto oblasti národný park s osobitnými ochrannými pravidlami sa zrodila už v polovici 19. storočia. Pokúšali sa o ňu aj v 40. rokoch 20. storočia. K realizácii týchto plánov však došlo až po skončení druhej svetovej vojny. Tatranský národný park bol zriadený 1. januára 1949. Tým sa stal najstarším svojho druhu na Slovensku.

V roku 1993 bol Tatranský národný park zaradený do programu UNESCO Človek a biosféra, ktorý sa venuje ochrane prírody a zachovaniu jedinečných ekosystémov. A v roku 2003 boli definitívne stanovené a vymedzené hranice národného parku. Ako sme už spomenuli, jeho rozloha je 738 km2. "Tatry sú rozdelené na dve časti - západná časť sa nachádza v Žilinskom okrese a východná časť v Prešovskom okrese. Stanovené bolo aj osobitné nárazníkové pásmo s rozlohou ďalších 307 kilometrov štvorcových. Sú to všetko územia, kde je zakázaná rozsiahla výstavba, ako aj poľovníctvo a ťažba dreva v priemyselnom rozsahu.

Od roku 2004 je Národný park TANAP súčasťou ekologickej siete Natura 2000. Ide o rozsiahle územia v krajinách EÚ, ktoré boli na pokraji vyhynutia alebo sú biologicky veľmi zaujímavé. Celkovo bolo v krajinách EÚ vyhlásených viac ako 27 tisíc takýchto lokalít, ktoré pokrývajú takmer 800 km2 územia Európy (čo je 18 % celkovej rozlohy).

Podnebie v Tatranskom národnom parku

Slovensko je krajina s kontinentálnym podnebím, ktoré jasne rozlišuje všetky štyri ročné obdobia. Preto nie je pre turistov najpríjemnejším obdobím jeseň. Presnejšie jej dva mesiace október a november. Začína sa obdobie dažďov, ktoré určite neprospieva dlhým prechádzkam a pozorovaniu prírody. Je to však čas, keď sa lesy sfarbujú do jesenných farieb a vyzerá to fascinujúco.

September je skôr predĺžením leta. Maximálna teplota aj na vrchole sezóny je +23 ... +25 stupňov. A to je veľmi príjemné počasie na dlhé prechádzky v Národnom parku TANAP.

Mnoho turistov sem však prichádza na jar, práve keď sa na Slovensku končí lyžiarska sezóna. Teplota sa rýchlo oteplí na +15 stupňov. Počasie je ešte lákavejšie na prechádzky. Majte však na pamäti, že jarné večery sú chladné, takže je dobré nosiť teplé oblečenie.

Napokon, zima v Tatrách, podobne ako na celom Slovensku, je pomerne mierna. Dokonca ani v čase jej najväčšieho výskytu sa nevyskytujú silné mrazy. A teplota cez deň klesá maximálne na -5 stupňov. V noci je, samozrejme, chladnejšie. Vo všeobecnosti však takéto počasie opäť nebráni dlhým prechádzkam po zasnežených chodníkoch. Len sa treba primerane obliecť.

Prírodné zaujímavosti

Národný park má viac ako 600 kilometrov turistických trás, ktoré sú určené na pešiu turistiku. Vedú po nížinách aj po vysočinách. Tie sú však od novembra do júna z bezpečnostných dôvodov uzavreté. K dispozícii je množstvo trás. Niektoré sú vhodné na nenáročné prechádzky pre starších turistov alebo rodiny s deťmi. A sú tu aj extrémnejšie úseky, ktoré si vyžadujú určitú fyzickú prípravu.

V oblasti sa nachádza aj 16 cyklotrás. Vo všetkých lokalitách, kde sa turisti zdržiavajú, sú k dispozícii požičovne dvojkolesových vozidiel. Napokon, tí najzvedavejší sa môžu prejsť po chodníkoch v divočine. Je to však povolené len v sprievode miestneho sprievodcu, ktorý bude ozbrojený. Len pre istotu, pretože v Tatrách je ľahké naraziť na divú zver.

Z bezpečnostných dôvodov sú turistické chodníky v Tatranskom národnom parku od 1.11. do 15.06. uzavreté.

V parku sa nachádza viac ako 300 rôznych roklín a jaskýň. Turisti však môžu vstúpiť len do jednej z nich - Belianskej jaskyne. Vchod sa nachádza na severnom svahu Kobylieho vrchu. Predpokladá sa, že sa využívala ako obydlie už od praveku. Na dlhý čas však zostala stratená. Až v 19. storočí ju objavili hľadači zlata. Belianska jaskyňa bola prvou jaskyňou na svete, ktorá bola osvetlená umelým svetlom. Turisti teraz môžu ísť do jaskyne takmer 1,5 km. Aby ste sa tam dostali, musíte zdolať asi tisíc schodov. Možno sa budete chcieť teplo obliecť, vo vnútri je len 5 až 6 stupňov nad nulou.

Medzi prírodné zaujímavosti patria aj jazerá ľadovcového pôvodu, plesá:

Veľké Hincovo pleso

Veľké Hincovo pleso je najväčšie a najhlbšie krasové jazero v slovenskej časti Vysokých Tatier, hlboké až 53 metrov. Nachádza sa na hranici s Poľskom. Je dlhé 740 metrov a široké približne 370 metrov.

Ale najúžasnejšia vec na Veľkom Hincovom plese je jeho priezračná modrá farba a krištáľovo čistá voda. Vďaka nej môžete vidieť až do hĺbky 12 metrov. Jazero obklopuje nádherná panoráma so strmými skalnými stenami, krásnou prírodou a sviežim horským vzduchom.

Na Veľké Hincovo pleso sa dostanete po náročnej ceste dlhej približne 8,5 kilometra. Značený turistický chodník sa začína pri Štrbskom plese.

Do jazera nevteká žiadny povrchový tok, ale Hincov potok, ktorý po spojení s Krupou vytvára rieku Poprad.

Štrbské pleso

Štrbské pleso je najobľúbenejšie jazero na Slovensku, ale netreba si ho zamieňať s kúpeľmi, ktoré sa tiež nazývajú Štrbské pleso. Nachádza sa neďaleko Veľkého Hincovho plesa v nadmorskej výške 1350 metrov. Vodná plocha je úžasne krásna, ľahko dostupná a otvorená pre turistov. Je to jediné miesto, kde sa hostia môžu plaviť na drevených člnoch a vychutnávať si panoramatický výhľad. Odtiaľto môžete vidieť aj vodopád Skok, jeden z najkrajších tatranských vodopádov. Tradícia člnkovania na tomto jazere trvá už viac ako 130 rokov.

Modré pleso 

Najvyššie položené jazero vo Vysokých Tatrách je Modré pleso. Nachádza sa v nadmorskej výške 2192 metrov. Modré jazero vďačí za svoj názov tmavomodrej farbe, ale v skutočnosti farba jazera závisí od svetla a odrazu okolitej prírody a skál. Je dlhé 73 metrov, široké 73 metrov a hlboké 4,5 metra.

Modré pleso je až do leta pokryté ľadom a snehom. Turistika je možná len od 16. júna do 31. októbra, pretože po zvyšok roka je vrch pokrytý snehom.

Popradské pleso

Jedným z najobľúbenejších vysokohorských jazier vo Vysokých Tatrách je Popradské pleso. Jazero sa nachádza v nadmorskej výške 1 494,3 m n. m. a má rozlohu 6,88 ha. Hĺbka jazera je 17 metrov. Je často navštevované výletníkmi, keďže sa v jeho blízkosti nachádza pamätník. Je to symbolický cintorín všetkých, ktorí zahynuli vo Vysokých Tatrách. Je venovaný najmä horolezcom a speleológom.

V národnom parku sa nachádza aj niekoľko vodopádov:

Vodpoád Skok

Tento vodopád dosahuje výšku 25 metrov a je štvrtý najvyšší zo všetkých vodopádov vo Vysokých Tatrách, ale je jednoznačne najsilnejší zo všetkých. Vodopád Skok je jedným z mála vodopádov v tejto oblasti, ktorý možno navštíviť počas celého roka.

Vodopád Skok sa nachádza v nadmorskej výške 1789 metrov v Mlynickej doline a je prístupný po turistickom chodníku zo Štrbského Plesa, ale dostanete sa k nemu aj malou odbočkou cez Furkotskú dolinu, cez Bystrú lávku. Trasa zo Štrbského Plesa je obľúbená aj v zime, keďže úsek vedúci k vodopádu nie je v zime uzavretý.

Hlavným zdrojom vody pre vodopád Skok je rybník Pleso nad Skokom, ktorý sa nachádza nad samotným vodopádom vo výške 1801 metrov nad morom.

Obrovský vodopád

Najväčším vodopádom vo Vysokých Tatrách je Obrovský vodopád. Je vysoký približne 20 metrov. Nachádza sa v ústí doliny Malého Studeného potoka pri Zamkovského chate a je prístupný po turistických chodníkoch z Tatranskej Lesnej, Tatranskej Lomnice, Starého Smokovca alebo Hrebienka. Obrovský vodopád vytvoril Studený potok, preto sa nazýva Vodopády Studeného potoka. Pre svoj jedinečný tvar, veľkosť a polohu (nachádza sa ďalej od ostatných vodopádov v skupine) sa však zvyčajne prezentuje samostatne. Vodopád sa nachádza v nadmorskej výške 1330 m n. m.

Vodopády Studeného potoka

Vodopády Studeného potoka - pôsobivé viacstupňové kaskádovité vodopády (viditeľné najmä počas jarného topenia snehu a po výdatných dažďoch) sú jednou z najobľúbenejších atrakcií Starého Smokovca a Tatranskej Lomnice.

Z 1,5 kilometra dlhých vodopádov je najvyššou kaskádou Malý vodopád (1 276 m n. m.), pod ním sa nachádza Skrytý vodopád (1 247 m n. m.) s vodou rútiacou sa z výšky 5 metrov, pod ním Veľký vodopád (1 226 m n. m.) s najvyššou kaskádou a Říný vodopád (1 153 m n. m.).

Tatranský národný park je skutočným pokladom prírody, ktorý nenechá nikoho ľahostajným. Môžete tu stráviť niekoľko dní turistikou, horolezectvom, lyžovaním, cykloturistikou alebo sa len tak prechádzať a kochať sa výhľadom.

Napriek tomu, že Tatry patria medzi najnavštevovanejšie miesta na Slovensku, park si stále zachováva svoju divokú a nedotknutú prírodu. Je to miesto, kde môžete uniknúť ruchu mesta a vychutnať si pokoj a ticho. Ak teda hľadáte miesto na oddych v prírode, Tatry sú ideálnou voľbou.

Návšteva Tatranského národného parku vám tiež pomôže pochopiť, aké dôležité je chrániť a ochraňovať prírodu. Park aktívne pracuje na ochrane ekosystému a vy môžete k tomuto procesu prispieť návštevou parku a dodržiavaním jeho pravidiel a smerníc.